| Preklad: | Peter Lomnický |
| Réžia: | Rastislav Ballek |
| Dramaturgia: | Martin Kubran |
| Scéna: | Emil Drličiak |
| Kostýmy: | Katarína Holková |
| Hamm: | Marián Labuda |
| Clov: | Robert Roth |
| Nagg: | František Kovár |
| Nell: | Viera Topinková |
Írsky dramatik Samuel Beckett, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1969, originálnym spôsobom ovplyvnil vývoj svetového divadla. Spolu s Čakaním na Godota patrí jeho Koniec hry medzi najznámejšie diela a modelové príklady absurdného divadla. V Beckettových textoch sa hrdinovia dostávajú do bezvýchodiskových situácií a spravidla márne hľadajú svoje miesto vo svete. Existenciálnu skepsu sprevádza čierny humor a groteskné konanie, v ktorých možno rozoznať odkazy na najvýznamnejšie klasické diela svetovej literatúry.
Protagonistami hry sú Hamm, slepý a pripútaný na kreslo, a jeho sluha Clov, ktorý zasa nedokáže sedieť. Clov s Hammom sú od seba závislí. S Hammom žijú aj beznohí rodičia Nagg a Nel, ktorých existencia sa obmedzuje len na jedlo a bezvýznamné spomienky. Realita postáv je nemenná, každodenné opakovanie tých istých udalostí naberá takmer rituálnu podobu. Anglický názov hry Endgame prevzal Samuel Beckett z názvu poslednej časti šachovej partie, keď na šachovnici zostáva len pár figúrok. „Šachová partia“, ktorú v hre rozohráva, je výzvou pre všetkých účinkujúcich, pretože vyžaduje veľmi sústredené a vyspelé herectvo.
Dĺžka predstavenia: 1 hodina 35 minút bez prestávky
Premiéra: 9. apríla 2011 v Štúdiu SND
Predstavenie už neuvádzame. Derniéra sa uskutočnila 28. novembra 2012 v Štúdiu SND