Preskočiť menu
Textové zobrazenie | Newsletter - Spravodaj | | | | | Mapa stránok | English | Deutsch
Vyhľadávanie
Slovenské národné divadlo
Obrázková prezentácia

Partner Baletu SND
Logo partnera - TKEJ

Mediálni partneri Baletu SND
Logo partnera - opera1
Juraj Fábry

Juraj Fábry

Fotogaléria



Juraj Fábry patrí dlhodobo medzi mienkotvorných slovenských scénických výtvarníkov. Pôvodne študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici a v Bratislave. V rokoch 1976 – 1981 navštevoval triedu prof. Ladislava Vychodila na Katedre scénografie a kostýmového výtvarníctva Vysokej školu múzických umení v Bratislave, kde absolvoval odbor scénická tvorba. Prvé angažmán prijal v Divadle SNP v Martine. Po ukončení angažmán sa presťahoval do Belehradu, kde žil až do roku 1993. Od vtedy žije striedavo na Slovensku a v Srbsku. Juraj Fábry takmer celé tvorivé obdobie pôsobil v slobodnom povolaní na Slovensko, v bývalej Juhoslávii, v Maďarsku a inde. Je autorom vyše dvesto scénických realizácií a viacerých filmov. Od roku 2008 je pedagogicky činný na Katedre scénografie VŠMU. K jeho profilovým činoherným a baletným kreáciám patria; A. N. Ostrovskij Les (Divadlo SNP Martin), O. Šoth Svadba podľa Figara (ŠD Košice), H. Firstein Klietka bláznov (NS Bratislava), J. Fištejn, O. Soukup, G. Osvaldová Elixír života (Ta Fantastika Praha), CH. Hampton Popol a vášeň (Činohra SND), J. Srbljanovič Barbelo (DJP Belehrad) , B. Pipovič Parížska komúna (Atelije 212 Belehrad), M. Carr Mačací močiar (ND Budapešť), R. Vitrac Viktor, deti vo vláde (Új színház Budapešť), A. P. Čechov Tri sestry (Divadlo Gárdonyi G. Eger), P. Shaffer Amadeus (Divadlo Csíky G. Kaposvár) ako i operné inscenácie G. Verdi Attila (ŠO B. Bystrica), G. Verdi Ernani (ŠO B. Bystrica), G. Verdi Trubadúr (Opera SND) a iné. Spolupracoval s režisérmi R. Polákom, Ľ. Vajdičkom, J. Bednárikom, B. Kriškom, D. Mijačom, R. Milenkovičom, M. Bendikom a inými. Jeho neopakovateľný výtvarný rukopis charakterizuje variabilita a mobilita priestorového riešenia, ako i kombinácia autentických priestorov a artefaktov s artificiálnou, až surreálnou štylizáciou „neskutočných“ priestorov.



Scéna
Ludwig van Beethoven: Fidelio