Preskočiť menu
Textové zobrazenie | Newsletter - Spravodaj | | | | | Mapa stránok | English | Deutsch
Vyhľadávanie
Slovenské národné divadlo
Obrázková prezentáciaObrázková prezentácia

Mediálni partneri Opery SND
Logo partnera - opera1
Logo partnera - Logo OS

Giacomo Puccini: Turandot

Turandot
Opera v troch dejstvách v talianskom jazyku
Kúpiť vstupenkuRezervovať vstupenku

streda 27. december 2017 - 19:00, nová budova, Sála opery a baletu



streda 27. december 2017 - 19:00 detail Cenník
piatok 6. apríl 2018 - 19:00 detail Cenník
streda 2. máj 2018 - 19:00 detail Cenník
   

Premiéra: 3. a 4. marca 2006 v historickej budove SND

Dirigent: Rastislav Štúr
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Dramaturgia: Martin Bendik, Slavomír Jakubek
Turandot: Maida Hundeling
Calaf: Michal Lehotský
Liu: Katarína Flórová
Timur: Peter Mikuláš
Ping: Daniel Čapkovič
Pang: Ján Babjak
Pong: Tomáš Juhás
Altoum: Ivan Ožvát
Mandarin: František Ďuriač
Spoluúčinkuje: Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Magdalény Rovňákovej
Príbeh, ktorý sa v Pucciniho Turandot divákom predstavuje, je o dve storočia starší, než táto opera. Pôvodne sa viaže na legendárne Rozprávky tisíc a jednej noci zo 17. storočia. Odvtedy sa dočkal celého radu spracovaní. A práve Pucciniho libretistov Giuseppeho Adamiho a Renata Simoniho zaujalo jedno z nich, ktoré vytvoril výnamný taliansky dramatik z obdobia renesancie, Carlo Gozzi. Ten, kritizujúc svojho súputníka Carla Goldoniho za to, že vraj vo svojej tvorbe příliš podlieha franúzskym vplyvom, obrátil sa k rozprávkovým námetom, pri stvárňovaní ktorých sa nechal inšpirovať povestnou formou talianskeho ľudového divadla – commediou dell´arte. Koniec koncov: ani zďaleka nebol jediný, komu rozprávka o krutej princeznej Turandot učarovala. Veď začiatkom dvadsiateho storočia sa jej chopil jeden z velikánov vtedajšieho inscenačního umenia, veľký reformátor (nielen) ruského divadla J. B. Vachtangov - a jeho javiskové stvárnenie Gozziho diela pretrvalo na scéne v 1 500 reprízach niekoľko desiatok rokov!

To, že táto téma očarila aj fenoména veristickej opernej tvorby Giacoma Pucciniho, je zvláštne. Verizmus je totiž operným realizmom: a v popredí jeho záujmu stoja drsné a dojímavé príbehy zo života, akým je osud krehkej Mimi z Bohémy, Florie Toscy z rovnomennej opery od tohto autora, ale, keď už hovoríme o veristoch, tak napríklad aj tragédia starého principála Cania z Leoncavallových Komediantov, ktorého privedie spaľujúca žiarlivosť k hroznému koncu. Čo však má s takýmto realistickým pohľadom na svet spoločné rozprávka? Nuž: nie je to jediný prípad, pri ktorom skladateľ hľadá hlboké pravdy o hlbinách ľudských duší práve v rozprávke. Veď dá sa povedzme taká Dvořákova Rusalka považovať za „čistú rozprávku“? Nevidíme v obraze vodnej víly, ktorej temné kúzlo zviazalo jazyk, záblesk hlbšej psychológie? Tak aj Puccini, hoci celkom inou hudobnou rečou, skláňa sa k postavám rozprávky s hlbokou znalosťou ľudskej psychiky, akoby to boli skutočné bytosti. Kde sú vlastne hranice skutočnosti a rozprávky?           
 
Dĺžka predstavenia: 3 hodiny 10 minút s dvoma prestávkami