Preskočiť menu
Textové zobrazenie | Newsletter - Spravodaj | | | | | Mapa stránok | English | Deutsch
Vyhľadávanie
Slovenské národné divadlo
Obrázková prezentácia

Reakcie účastníkov projektov

Vzdelávame aj mimo hraníc Bratislavy!

Od začiatku sezóny sa v Činohre SND zapojili do edukačných projektov desiatky detí a ich pedagogičiek a pedagógov. Zvláštnym pomerom však v tejto polovici sezóny prevažujú hostia mimo Bratislavy a dokonca zo zahraničia. Privítali sme nemeckých študentov zo spriaznenej školy a častých účastníkov edukačných projektov Gymnázia Jura Hronca, ale aj účastníkov medzinárodnej študentskej konferencie Comenius Project z Nemecka, zo Švédska, z Poľska, Rumunska a z Turecka. O inscenácii Konečná stanica túžba sme sa rozprávali so študentmi gymnázia zo Žiliny. A z popradského bilingválneho Gymnázia na Ulici Dominika Tatarku sme dostali krásne reakcie na inscenáciu Popol a vášeň a i na naše edukačné projekty.

 

Dobrý deň, pani lektorka,
v prvom rade by som chcela vyjadriť svoje nadšenie z návštevy SND. Predstavenie Popol a vášeň bolo veľmi zaujímavé, a fakt, že sme pred samotným predstavením mali možnosť vidieť prípravu scény, prispeli k môjmu obdivu SND i jeho zamestnancov.
Taktiež sa mi páčilo, že sme si mohli pozrieť aj miesta, kde sa bežný divák, ktorý príde na predstavenie, väčšinou nedostane. Jedným slovom super!
V závere nášho stretnutia s Vami ste sa zaujímali o naše postrehy (prípadne vylepšenia, nápady, čo by chcel mladý človek vidieť na scéne). Mnohí by povedali, že niečo, čo sa zaoberá problémami mladých, niečo supermoderné. Lenže ja si myslím, že mladých zaujme práve klasika. Nie niečo, čo vidia každý deň, ale niečo, čo sa im zdá výnimočné. A tak pochopia, že ich problémy, ktoré by v moderných hrách možno boli spracované na povrchu, hneď pochopiteľné, sú v klasickejších dielach síce hlbšie, ale predsa tam sú. A generácie mladých sa menia. Podľa môjho názoru sú práve dnešní mladí, aj ja, fascinovaní minulosťou. Ak by som to mala povedať inými slovami: „Všetko, čo je vintage, je cool.“

Ďakujem.
Miloslava Dražilová

 

Dobrý deň,
chcela by som Vám napísať svoje dojmy z divadelného predstavenia Popol a vášeň, ktoré ma zaujalo nielen svojím obsahom, ktorý ma držal v napätí až do konca a v závere ponúkal priestor mojej fantázii, keďže dej ostal otvorený, ale aj technickými prvkami, scénou, hercami. Prekvapil ma náhly výpadok elektriny, o ktorom som si na začiatku myslela, že je skutočný, a tiež výstrel z pištole, ktorý pridal divadelnému predstaveniu trochu vzruchu v hľadisku. Myslím, že nie som jediná, ktorú to zaujalo a podobné spracovania aj starších autorov, spojené s akčnými prvkami, určite priláka do divadla aj mladých alebo v nich aspoň zanechá dobrý dojem tak ako vo mne.
Veľmi sa mi páčili aj komické prvky, ktoré vďaka tomu, že neboli prehnané, nenarúšali vážnosť celého diela, ale aspoň na chvíľu vyvolali smiech v publiku. A nakoniec by som sa chcela poďakovať za to, že som scénu mohla vidieť ešte vo fáze stavania. Hlboký dojem na mňa urobilo, koľko práce sa za tým všetkým skrýva, čo bežní návštevníci divadla nevidia. Napríklad, ako sa robí padajúci „popol“.

Ďakujem,
Slavomíra Galovičová

 

Milá pani lektorka, rozhodla som sa napísať Vám o predstavení Popol a vášeň, ktoré som si pozrela v SND 15. 11. 2013. Toto predstavenie mi stále akosi vŕta v hlave, pretože nebolo zrozumiteľne ukončené. Bol to zámer, aby sme si my diváci prestavovali vo svojej vlastnej fantázii, ako sa to skončí? Hlavné postavy sa rozišli len tak? Podľa môjho názoru je na jednej strane super, že tento príbeh dvoch kamarátov ostal otvorený a každý z nás si môže domyslieť koniec, no na druhej strane by ma veľmi zaujímalo, čo si myslíte vy. Ako sa ich príbeh skončil podľa Vás?

Vopred ďakujem za Vašu odpoveď.
Vladimíra Sulírová

 

Dobrý deň,
volám sa Diana Dzurillová a chodím na bilingválne gymnázium v Poprade. Pred týždňom v piatok som sa spolu so svojimi spolužiakmi zúčastnila na neuveriteľnej monodráme Popol a vášeň.
Chcela by som sa k tomu vyjadriť ako študent, o čo ste nás aj žiadali na návšteve divadelného zákulisia. Musím povedať, že celkový dojem a výsledok hry bol pre mňa veľmi emotívny a hlavne poučný. Pán Huba podal neskutočný výkon, čím mám na mysli hŕbu monológov. Jeho gestikulácia a reč zapadali do deja. Na mňa však trochu prehnane pôsobilo gesto – ukazovanie prstom, ktorého tam bolo veľa, aj keď to asi mal v scenári. Scéna sa mi páčila a útulné štúdio, v ktorom sa táto monodráma hrá, ma pohltilo. Efekty, ak to tak môžem nazvať, boli veľmi dobre naplánované a nečakané, prekvapivé, autentické. Pri výpade elektriny som myslela, že naozaj vypadla a herci to odohrajú v tme. Výstrel alebo aj to, že hlavná postava fajčila reálnu cigaretu, obohatilo celkovú predstavu a ani víno nemuselo byť čaj. Tieto efekty ma o čosi viac vtiahli do deja a niekedy som si nepripadala iba ako divák, ale ako súčasť pódia a viac som sa zahĺbila. Rozprávanie, ktoré zahrnulo celý život počas jedného večera, počas dvoch hodín reálneho času, bolo ohromujúce a myslím, že každý si v tom mohol nájsť kúsok svojho života.
Výstupy nemej postavy Kristíny dodali divadlu istú dávku empatie voči obidvom mužom a určite to vnieslo trochu sentimentálnosti, čo mám osobne rada. Táto hra mi zmenila život, aj keď to znie povrchne, je to pravda. Pohľad hlavnej postavy na celú vec a sklamanie v najlepšom priateľovi aj osobné zlyhanie sú súčasťou života. Mne sa to ešte nestalo, ale táto skúsenosť ma pred tým možno ochráni. A monológ o priateľstve, ktoré je tučné a mastné ako dobrá slanina, ma potešil a utvrdil o mojom priateľstve.

Nakoniec tohto môjho prehovoru chcem namietať na to, čo odznelo v „búrlivej“ diskusii počas našej návštevy. Ja osobne chodím do divadla dosť málo. Jednak je žáner obmedzený alebo je divadlo s kvalitným programom ďaleko a finančne náročné. Preto som bola rada, keď sme zorganizovali tento výlet. Nie kvôli tomu, aby som mohla behať po Eurovei, ale zažiť divadlo. Ako som zažila napríklad balet v Prahe, na ktorý nezabudnem.
A tak nesúhlasím s názorom, že by som skôr prišla do divadla na nejakú hru o problémoch tínedžerov. Musím povedať, že my žiadne problémy nemáme, len sa tak niektorí prosto musia tváriť, a také divadlo by mi asi nič nedalo. Ja chodím do divadla zažiť klasiku, zažiť to, čo zažívali iní predtým. Pre mňa je zaujímavá spojitosť minulosti a prítomnosti. Majstrovské diela spracované majstrovsky do divadelnej hry.
Napríklad Statky zmätky – aj keď je to už staršie dielo. Stále sa nájde takáto situácia aj v dnešnom živote, len možno v inom smere, v inom zmysle. Divadlo nám napovedá, ukazuje príbehy a nikdy sa nič nevyrovná divadelnej moci.

A úplne nakoniec chcem pozdraviť a poďakovať všetkým technikom, ktorí tak ťažko makajú v pozadí.

S úsmevom
Dovidenia
Diana Dzurillová,
študentka Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku, Poprad

Newsletter

Program

Dnes hrámeNasledujúce predstavenie

štvrtok, 19. 1. 2017, 18:00
Tom Stoppard
Arkádia

štvrtok, 19. 1. 2017, 19:00
Jonathan Littell
Láskavé bohyne

štvrtok, 19. 1. 2017, 19:30
Modrý salón
Prorocké poznanie Chalíla Džibrána

Zrušené

Anketa

Kupujete si programy k inscenáciám?

áno, vždy
27,10%

záleží od titulu predstavenia
23,40%

podľa ceny (drahé nekupujem)
26,58%

zaobídem sa i bez nich
22,93%

Počet hlasujúcich: 47625