Preskočiť menu
Textové zobrazenie | Newsletter | | | | Mapa stránok | English | Deutsch
Vyhľadávanie
Slovenské národné divadlo
Obrázková prezentácia

SND

Slovenské národné divadlo, jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií Slovenska, začalo písať svoje dejiny roku 1920. Dnešné Slovenské národné divadlo tvoria tri zložky so stálym profesionálnym umeleckým súborom: Činohra, Opera a Balet. Divadelné výpravy pre všetky tri zložky sú zhotovované v Umelecko-dekoračných dielňach SND.

Súbory Slovenského národného divadla hrajú v dvoch divadelných budovách, v Historickej budove SND, ktorá sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí a v novej budove Slovenského národného divadla. Slovenské národné divadlo je repertoárovým divadlom. Predstavenia na všetkých scénach SND sa konajú počas divadelnej sezóny zväčša každý deň (opera a balet), respektíve každý deň okrem pondelka (činohra). Divadelná sezóna trvá od začiatku septembra do konca júna.
 

Do marca 2007 sa hralo aj v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava na Laurinskej ulici a na Malej scéne na Dostojevského rade.

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava

Bývala budova SND - Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava sa nachádzalo v budove Národnej banky Slovenska, postavenej v rokoch 1943–47. Projekt vzišiel z verejnej súťaže na budovu banky a komorného divadla, ktorá sa uskutočnila v roku 1941 a ktorú vyhral projekt Ing.arch. Eugena Kramára a Ing.arch. Štefana Lukačoviča. V roku 1944 bola hotová hrubá stavba, avšak ďalej sa pokračovalo len vo výstavbe banky. Až po roku 1948, keď sa rozhodlo o pridelení divadelnej budovy Slovenskému národnému divadlu, sa ujasnili požiadavky na prevádzkové usporiadanie priestorov a technické vybavenie scény.

Odborným poradcom pre scénickú technológiu divadla bol vedúci technickej prevádzky SND Vladimír Hazucha, ktorý vypracoval koncept projektu scénickej mechaniky, osvetlenia i zvuku. Stavbu realizovali domáce stavebné organizácie a technologické zariadenie dodali firmy Wiener Brückenbau a Siemens z Rakúska. Autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, foyerov a opony bol František Gajdoš a mozaikové okná vo foyeri vytvoril Janko Alexy. Výstavba bola dokončená roku 1955 a v tom istom roku sa Činohra SND presťahovala z historickej budovy SND do nového, vlastného divadla.

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava prešlo roku 1968 rekonštrukciou, pri ktorej bolo tradičné "kukátkové" javisko upravené na reformované a bol znížený počet sedadiel v hľadisku. Ďalšia modernizácia divadla sa uskutočnila v rokoch 1981– 83; týkala sa najmä prevádzkových priestorov a technického zariadenia.

Hľadisko Divadla Pavla Országha Hviezdoslava malo kapacitu 467 sedadiel, z toho bola predajná kapacita 450 sedadiel. Plocha orchestrišťa, prekrytého rozoberateľnou podlahou, bola 55 m2. Portálové zrkadlo malo šírku 11 m a výšku 6,5 m. Javisko bolo 28 m široké, 14 m hlboké a 22 m vysoké. Rozmery hracej plochy boli 16 x 12 m, rozmery bočného javiska 14 x 10 m. Podlaha javiska bola variabilná, vybavená 6 mostami po 6 poliach, tvoriacich 36 štvorcových elementov.

Malá scéna

Budova Malej scény

Malá scéna Slovenského národného divadla sa nachádzala vo viacúčelovej budove postavenej v rokoch 1954– 56 podľa projektu architektov J. Štefanca a J. Lacku. Koncom 50. rokov sa začalo s adaptovaním priestorov v suteréne budovy na účely divadla. Malá scéna ako druhá domovská scéna Činohry SND začala činnosť roku 1962. Jej účelom bolo od začiatku dopĺňať repertoár hlavnej scény Činohry SND –Divadla Pavla Országha Hviezdoslava –s dôrazom na dramaturgické i inscenačné experimentovanie. Súčasťou dramaturgickej koncepcie Malej scény, ktorú vypracoval Emil Lehuta, bola i prezentácia mladých tvorcov, hudobné a literárne programy a výstavy moderného umenia v priľahlých priestoroch divadla.

Hoci sa nerealizoval zámer vytvoriť na Malej scéne samostatný herecký súbor, účinkovali tu (najmä spočiatku) i študenti herectva na Vysokej škole múzických umení, ktorí roku 1965 vytvorili skupinu SoNDa (S. Dančiak, M. Labuda, P. Mikulík; skupina sa uviedla spoločensko-kritickou inscenáciou jednoaktovky I. L. Caragialeho Pán Leonida a reakcia a A. Serafimoviča Meniny v devätnástom). V rokoch 1962 –67 účinkovala na Malej scéne pantomimická skupina Milana Sládka a Eduarda Žlábka.

Hľadisko Malej scény SND malo kapacitu 190 sedadiel, z toho bola predajná kapacita 174 miest. Javisko bolo vybavené základnou mechanizáciou, bez povraziska a predjaviskového priestoru. V rokoch 1980-81 prebehla modernizácia zariadenia hľadiska a, vstupnej haly.

 


Súbor PDFSchéma hľadiska DPOH, bývalej budovy SND Stiahnuť (PDF, 406,6 kB)
Súbor PDFSchéma hľadiska Malej scény, bývalej budovy SND Stiahnuť (PDF, 256,3 kB)