Dotĺklo srdce Ondreja Malachovského

Článok zaradený dňa: 3. 4. 2011 / Izabela Pažítková

Odišiel vynikajúci umelec – bývalý dlhoročný sólista Opery SND Ondrej Malachovský

Vedenie Slovenského národného divadla s veľkým zármutkom oznamuje, že v nedeľu 3. apríla 2011 navždy dotĺklo srdce výnimočného umelca, dlhoročného bývalého sólistu Opery SND Ondreja Malachovského.

Impozantný hlas i zjav vstúpil do Opery SND v roku 1959 – a zažiarila hviezda – napísali hudobní recenzenti. Predstavil sa ako Gremin v Čajkovského opere Eugen Onegin.

Ondrej Malachovský pochádzal z Badína (neďaleko Banskej Bystrice), kde sa narodil 5. apríla 1929. Hrával ochotnícke divadlo. Po návrate z vojenčiny rozmýšľal, čo ďalej. Dostal pozvánku na dopĺňujúce skúšky na Konzervatórium v prípade, že „vlastní“ hlas tenor. Na skúškach sa však predstavil basovou postavou - Kecalom z Predanej nevesty. Ani nedospieval a bol prijatý.

Možno bola v živote Ondreja Malachovského deviatka šťastným číslom – narodil sa v roku 1929 a do SND vstúpil v roku 1959. SND ostal verný prakticky štyri desiatky rokov (do roku 1998). Tri divadelné sezóny bol sólistom opery v Kolíne nad Rýnom (1966 – 1969). Spieval v Amerike, Moskve, Ľubľane, Prahe …

Ktoré z množstva úloh pripomenúť: mozartovského Sarastra z Čarovnej flauty či komtúra z Dona Giovanniho, verdiovské postavy Ferrando z Trubadúra, Tom z Maškarného bálu, Guardian zo Sily osudu, Sparafucile z Rigoletta, Filip II. z Dona Carlosa, Jacopo Fiesco z opery Simon Baccanegra, Zachariáš z Nabucca, alebo Gremina z Čajkovského opery Eugen Onegin, či skvelého Borisa Godunova z rovnomennej Musorgského opery ... niekoľko strán by nestačilo na kompletný výpočet.

Ondrej Malachovský bol predovšetkým výnimočným kráľom Svätoplukom, ktorého stvárnil na premiére Suchoňovej opery v marci 1960 a ku ktorej sa ešte niekoľkokrát vrátil. Spolu s postavou Štelinu v Suchoňovej opere Krútňava bol Svätopluk profilovou životnou rolou majstra Malachovského. V premiérach stvárnil Ondrej Malachovský aj postavy v Cikkerových operách napríklad Mister Scrooge, či Obliehanie Bystrice.

Vždy rád kráčal nevyšliapanými chodníčkami, aj preto tak rád premiéroval a stvárňoval postavy pôvodnej slovenskej tvorby: „Niet vzoru, tak sa snažím dať latku čo najvyššie a vyprovokovať tých, čo prídu po mne“, hovorieval. „Mám rád postavy, z ktorých dýcha múdrosť – historické“. Ale rád interpretoval a zahral si aj také, ktoré ponúkli šarm a vtip - Rossiniho Basilio, Marbuel v opere Čert a Káča, alebo napríklad Falstaff v opere Otta Nicolaia Veselé paničky z Windsoru.

Ondrej Malachovský len v SND účinkoval vo vyše 80 operných inscenáciách, koncertoval s orchestrom aj s klavírom, chodieval na besedy, vyhľadával neznáme ľudové piesne (najradšej mal regrútske) a bol aj výborným pedagógom.

Basisti majú šťastie na dramatické, plnokrvné postavy, ktoré Ondrej Malachovský obdaril teplým, podmaňujúcim, na výrazové a farebné odtiene bohatým hlasom, hereckou kreáciou a veľkým umeleckým srdcom.

SND a celá slovenská kultúra a umenie strácajú v Ondrejovi Malachovskom výnimočnú osobnosť.

Česť jeho pamiatke!

O poslednej rozlúčke s Ondrejom Malachovským vás budeme informovať.