Cesty Dona Quijota

Don Quijote v baletnom spracovaní Mariusa Petipu patrí bezpochyby k najobľúbenejším baletným dielam 19. storočia.

Príbeh z rovnomenného románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa inšpiroval Petipu k vytvoreniu celovečerného baletu, v ktorom zúročil znalosť španielskeho tanca a kultúry získanú počas pobytu v Španielsku. Na úspechu spracovania má rozhodujúci podiel aj hudba Ludwiga Minkusa, v ktorej dominuje atmosféra slnečného Španielska, dynamika a rytmus inšpirovaný južanským folklórom, tempo a melodická farebnosť. Práve vďaka úspešnej premiére Dona Quijota v roku 1869 sa Ludwig Minkus stal oficiálnym skladateľom baletnej hudby v ruských cárskych divadlách v Petrohrade a spojil svoju tvorbu s choreografom Mariusom Petipom. Minkusova hudba je dnes neoddeliteľnou súčasťou klasického baletného repertoáru.

Skladateľ s českými koreňmi

Ludwig Minkus napísal počas svojej dlhej kariéry originálne baletné diela a viaceré kratšie baletné čísla pre renomovaných baletných majstrov, najmä pre Arthura Saint- Léona a Mariusa Petipu. Medzi najslávnejšie balety patrili: La source (1866; ktorú zložil spolu s Léom Delibom), Don Quijote (1869) a Bajadéra (La Bayadère, 1877). Najznámejšou z jeho kratších skladieb je Grand Pas z baletu Paquita z roku 1881, ktorú pridal Marius Petipa na oživenie baletu ako benefičného predstavenia. Podobne vznikla Minkusova Mazurka des enfants (Detská mazurka) a Pas de trois, ktorá sa stala známou ako Minkus pas de trois. Ludwig Minkus sa ako Aloysius Bernhard Philipp Minkus narodil 23. marca 1826 vo Viedni. Jeho otec Theodor Johann Minkus sa narodil na Morave, v Groß-Meseritsch (dnešné Velké Meziříčí), matka Mária Franziska Heimannová pochádzala z Pešti. Minkusov otec obchodoval s vínom na Morave, v Rakúsku a Maďarsku, pričom v jeho viedenskej vinárni hral aj malý orchester. Jeho syn Ludwig, ktorý od štyroch rokoch absolvoval súkromné hodiny hry na husliach, už v ôsmich rokoch uviedol svoj skladateľský debut, pričom sa po štúdiu hudby začal naplno venovať dirigovaniu a komponovaniu vlastných skladieb. Od roku 1853 pôsobil Minkus v Petrohrade ako dirigent na dvore patróna umenia kniežaťa Nikolaja Borisoviča Jusupova, kde písal svoje prvé balety. Neskôr bol prvým huslistom v orchestri cárskeho Veľkého divadla a cárskej talianskej opery v Moskve. V roku 1864 sa stal inšpektorom orchestrov cárskych divadiel v Moskve a profesorom na moskovskom konzervatóriu.

Prelomové baletné dielo

V sezóne 1869 – 1870 s úspechom uviedli v moskovskom cárskom Veľkom divadle Petipov výpravný balet na tému Cervantesovho románu Don Quijote. Pôvodne na hudbu k baletu oslovili Cesareho Pugniho, Petipa sa nakoniec obrátil na Minkusa, ktorý mu odovzdal partitúru plnú španielskych motívov a rytmu. Ich Don Quijote mal premiéru 26. decembra 1869 a okamžite sa stal jedným z najslávnejších diel klasického baletného repertoára. Krátko pred smrťou Saint-Léona bol Petipa vymenovaný za hlavného „Maître de Ballet“ v ruských cárskych divadlách v Petrohrade. V roku 1871 predstavil vo Veľkom kamennom cárskom divadle v Petrohrade novú verziu Dona Quijota – s prepracovanou a rozšírenou Minkusovou partitúrou. Nemenej úspešnou a inšpiratívnou pre iné divadlá bola verzia choreografa Alexandra Gorského pre moskovské Veľké divadlo z roku 1900.

Začiatkom 20. storočia sa Don Quixote vydal na cestu z Ruska do západnej Európy a Ameriky. V roku 1924 uviedol súbor Anny Pavlovovej skrátenú verziu Alexandra Gorského z roku 1902, neskôr túto verziu uviedol Balet Russe de Monte-Carlo. Prvou celovečernou produkciou mimo Ruska bola nová inscenácia Ninette de Valois pre Kráľovský balet v roku 1950. Pôvodnú verziu Dona Quijota podľa Petipu uviedol Balet Rambert v 1962. Rudolf Nurejev predstavil v roku 1966 v balete Viedenskej štátnej opery svoju verziu Dona Quijota na hudbu Minkusa s úpravou Johna Lanchberyho. V roku 1973 Nurejev vytvoril filmovú podobu svojej inscenácie s austrálskym baletom, s Robertom Helpmannom ako Donom Quijotom. Inscenáciu Dona Quijota v choreografii Michaila Baryšnikova, predstavenú v roku 1980 v American Ballet Theatre, neskôr uviedli viaceré baletné súbory vrátane Anglického kráľovského baletu. Don Quijote je v súčasnosti jedným z hlavných klasických titulov, ktorý v rôznych verziách dominuje v repertoári baletných telies na celom svete.

Inscenátormi Dona Quijota v Balete SND sú znalci klasických baletných diel: Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo – podľa Mariusa Petipu a Alexandra Gorského – ktorí dlhšiu, kompletnú verziu diela uviedli pred tromi rokmi v Národnom litovskom balete vo Vilniuse. V Balete SND uvidíme v postave Dona Quijota Františka Šuleka a v úlohe Sancha Panzu Juraja Žilinčára. V technicky najnáročnejších úlohách Basilia a Kitri sa predstavia: Konstantin Korotkov, Artemyj Pyzhov, Olga Chelpanová a Tatu Artemyj Pyzhov, Yuki Kaminaka, Olga Chelpanová, Erina Akatsuka a Tatum Shoptaugh. Balet dáva množstvo príležitostí pre sólistov a zbor Baletu SND, pričom spoluúčinkujú žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave a deti z Tanečnej prípravky SND.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND