Dvojfarebný svet, o.z. : „MAMAS“ (Naše mamy už nepotrebujú humanitárnu pomoc)

Vstup zadarmo
Výstavy si môžete pozrieť hodinu pred predstavením podľa aktuálneho programu.

Je ich 708 a kedysi neboli nikým. Bývalé prostitútky, týrané, ponižované ženy, vdovy či opustené ženy s deťmi sa rozhodli dokázať, že je v nich viac. Keď pred štyrmi rokmi vzniklo v meste Eldoret v Keni, priamo uprostred slumu, slovenské Vzdelávacie centrum svätého Vincenta de Paul, rozhodli sa po dvadsiatich, možno tridsiatich rokoch opäť otvoriť knihy.

 

Krajčírstvo, kaderníctvo, pletenie na stroji, základy počítačových zručností. Štúdium trvá deväť mesiacov a do školy treba ísť aj dve hodiny pešo. Ešte predtým rýchlo na pole alebo na stavbu zarobiť nejaké peniaze na jedlo pre osem detí. Na stavbu! Pri drvení kameňa zarobia lepšie ako na poli, lebo mužská práca je v Keni platená, ženská nie.

 

Ťažkých deväť mesiacov štúdia prinesie ovocie. Posledné doladenie individuálneho podnikateľského plánu, ktorý im pomohol vytvoriť pedagóg, certifikát, štartovací balíček. Šijací stroj, vlny či fén s umývadlom na vlasy zabezpečia mame okamžitý štart. Potom je to už na nej.

Od roku 2014, keď občianske združenie Dvojfarebný svet spustilo v Keni vďaka grantu slovenskej Oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid projekt remeselného vzdelávania v slume Langas, zmenilo život sebe a svojim deťom viac ako sedemsto mám. Jedna zarobí desaťnásobok svojho predošlého príjmu a peniaze si ukladá v banke, druhá si postavila murovaný dom a našla muža, ktorý ju rešpektuje. Tretia zarobí toľko, aby nakŕmila svojich päť detí vždy, keď sú hladné, a pošle ich všetky do školy. Štvrtá založila mikropodnik a podniká spolu s ďalšími tromi spolužiačkami. Všetky žijú inak, ako predtým. Sú niekým.

Mamy v číslach 

Absolventky kurzu krajčírstva:
 109, ďalších 36 aktuálne študuje 

Absolventky kurzu kaderníctva: 109, ďalších 36 študuje 

Absolventky kurzu pletenia na stroji: 12, ďalších 6 študuje 

Absolventky počítačového kurzu: 480

Na Vzdelávacie centrum svätého Vincenta de Paul prispel každý ob34an Slovenskej republiky prostredníctvom štátneho rozpočtu cez program Oficiálnej rozvojovej pomoci sumou 0,073 €. Na nový život čakajú stovky ďalších mám.

O autorke: 

Mária Mühl (Candráková) je slovenská fotografka, ktorej príbehy prinášajú pohľad na život ľudí z rôznych kútov sveta.

Fotografii sa intenzívne venuje posledných dvanásť rokov. Dokumentárnu fotografiu študovala pod vedením Tibora Huszára. Po štúdiu pracovala ako fotoreportérka v slovenskom magazíne. Počas štyroch rokov v médiách bola pri všetkých dôležitých politických a spoločenských udalostiach, fotografovala zahraničné reportáže a sociálne témy. Od roku 2011 pracuje na vlastných projektoch ako nezávislá fotografka. Špecializuje sa na oblasť Ázie, kde dva roky žila a študovala. Fotografovala sirotince pre HIV pozitívne deti v Kambodži, ilegálnych baníkov na ostrove Jáva a Lombok, život ľudí v Tokiu, New Yorku, Indii, Myanmare, Indonézii. Jej dokumentárne príbehy z tretieho sveta sú plné detského smiechu a ľudskej hrdosti. Aktuálne má v pláne projekt o slovenských vedmách na kopaniciach a kulte ženy v indickom štáte Meghalaya. 

Mária vystavovala v rámci kolektívnych výstav Slovak Press Photo, mala samostatnú výstavu Indonézia v obraze, je spoluautorka výstavy House of Family. Získala 1.miesto Slovak Press Photo za sériu baníkov z Indonézie, s ďalšími projektmi získala niekoľko prvých cien a nominácií za novinársku fotografiu.

O projekte: 

„V mamách z Langasu som po niekoľkých dňoch fotenia našla veľkú jemnosť a silu napriek surovosti prostredia. Je ťažké vybudovať si dôveru u ľudí, ktorí majú za sebou ťažké skúsenosti, pohybovať sa v ich prostredí a byť tam neviditeľnou. Nie sú zvyknutí prejavovať navonok emócie. Na fotenie som mala obmedzený čas a keď nastal zlom a začali ma akceptovať, tak mi ženy zo slamu ukázali kúsok svojho intímneho života. Som rada, že sa mi podarilo získať ich dôveru a zdokumentovať ich bezprostrednú radosť ako pri mojich projektoch. Práve na tú som sa sústredila na rozdiel od utrpenia, ktorého je všade naokolo veľa.“ 

www.mariamuhl.com

Príbeh sa nerodí ľahko 

V minulosti sme mali možnosť vidieť rôzne prístupy a vizuálne východiská tvorcov fotografujúcich v Keni. Mária nám ponúka v dnešnom rýchlom svete pozastavenie a zahľadenie sa do jej pocitov, ktoré sa nám usilovala podať svojím citlivým prístupom v neľahkej téme minulosťou poznačených žien. Hovorí nám, nezaujatým pozorovateľom, že dokumentárna fotografia by nemala len zaznamenávať danú realitu, ale poukazovať na dva dôležite fakty. Fotograf v prvom rade prenáša do fotografie svoj názor. No ešte dôležitejšie je to, že svojou charizmou sa stáva neviditeľnou súčasťou života fotografovaných. Esej o ženách, ktoré v sebe nesú toľko utrpenia a zároveň aj šťastia, nemôže nechať nikoho chladným. Musím povedať, že ma hneď zaujal prístup autorky a jej vnímavosť voči určitému detailu. Pri týchto fotografiách sa nestačí len pristaviť, treba sa pri nich zastaviť a v spletitej skladbe obrazu nachádzať stopy autorkinho rukopisu. Mária sa nesnaží šokovať, skôr sa naopak usiluje o pochopenie životného príbehu danej ženy. V Keni sa nefotografuje ľahko, musíte sa držať pravidiel, ktoré fotografa obmedzujú. No aj s tým sa autorka vysporiadala, pomohol jej dar nadviazať nielen očný, ale aj bližší osobný kontakt sociologického charakteru. Súbor sme rozdelili do štyroch príbehov. Každý s príbehov má svoje osobité čaro a dostáva pozorovateľa do vnútra daného priestoru, v ktorom sa odohráva toľko nádherných detailov. Jadro príbehov sa dotýka starostlivej ženy, ktorá si zriadila vlastné kaderníctvo. Fotografia nádhernej ženy, fénujúcej klientku, nesie v sebe všetky atribúty dokumentárneho remesla. Svojou obrazovou štruktúrou nás ponára do minulosti, cez zrak dieťaťa a modeliek z plagátov do prítomnosti a v náznakoch môžeme vytušiť aj jej budúcnosť. Štruktúru drsnej reality mení osobný entuziazmus fotografky na čarovný svet. Mária tu bravúrne zvládla, čo by iný prehliadol. A týmto darom sa nesie celý cyklus o ženách, ich deťoch, trápeniach, radostí a najmä nového začiatku. Matúš Zajac, fotograf, pedagóg a kurátor.

Kurátor: 
Matúš Zajac
Dátum od: 
5.9.2016
Dátum do: 
31.10.2016
Miesto výstavy: 
Výstavná sieň