Jan Vacík

Jan Vacík

Tenors

Spevu sa začal venovať po emigrácii z Československa do Nemecka v roku 1985. Najprv v Mníchove u prof. Elsy Domberger-Widmayerovej a potom prostredníctvom štipendia na Accademia Verdiana u slávneho Carla Bergonziho. Vďaka ďalšiemu štipendiu Corale Verdi sa mladý spevák neskôr dostal do triedy prof. Charlotte Lehmannovej v Parme. V rokoch 1988 –1993 bol sólistom Bavorskej štátnej opery v Mníchove. V roku 1999 sa predstavil v milánskej La Scale, a to ako Beethovenov Florestan v produkcii Fidelia pod taktovkou Riccarda Mutiho. Spevácka kariéra umelca pokračovala v mnohých kultúrnych metropolách Európy. Spomenúť treba operné domy v Ríme, vo Viedni, Drážďanoch, v Lisabone, v Modene, v Lille, ale i v Tokiu či Hong Kongu. Vacíkovou doménou sú najmä dramatické tenorové postavy ako Laca v Janáčkovej Jej pastorkyni, Smetanov Dalibor, Verdiho Radames, Brittenov Grimes alebo ústredná postava Janáčkovej opery Výlety pána Broučka, za ktorú bol spevák v Česku odmenený prestížnou Cenou Thálie (2003). Jan Vacík spolupracoval s mnohými významnými dirigentmi: Sinopolim, Abbadom, Mackerrasom, Mutim, Luisim, ale i režisérmi svetového mena ako Herz, Kupfer, Everding, Lowery. Popri rozsiahlom opernom repertoári tenoristu treba vyzdvihnúť i jeho intenzívne koncertné aktivity, ktoré zahŕňajú ťažiskové diela svetovej literatúry rôznych štýlových období.

V SND spieva Ján Vacík Florestana vo Fideliovi a Herodesa v Straussovej hudobnej dráme Salome.