Aleksandra Zec

Oliver Frljić

Aleksandra Zec

činohra

nová budova SND, Štúdio

Dokumentárna dráma Aleksandra Zec tematizuje ten najkrutejší zločin – vraždu dieťaťa. Inscenácia režiséra Olivera Frljića vychádza zo skutočnej udalosti – na začiatku občianskej vojny v roku 1991, počas útokov Juhoslovanskej armády na odštiepené Chorvátsko, v Záhrebe zavraždili troch členov srbskej rodiny Zec. Najprv otca Mihajla, a o pár hodín neskôr ako nepohodlné svedkyne popravili aj manželku Mariju a ich 12-ročnú dcéru Aleksandru.

Páchateľmi boli piati chorvátski policajti. Hoci sa k činu priznali, súd ich zbavil viny. Tragédia rodiny Zec sa tak v Chorvátsku stala symbolom skrývania pravdy, nefungujúcej spravodlivosti a unikania pred svedomím. Frljićovi vlastná provokácia a drsné scénické znaky, citlivá téma, spojenie dokumentu a fikcie oživuje v tejto dráme ideu metadivadla ako priestoru, kde sa zotierajú hranice medzi umením a životom.

„Aleksandra Zec je meno každého dieťaťa hocikde na svete, ktoré zomrelo v mene budovania štátu. Tak ako Antigona, aj my sa stále potkýname o príliš veľa mŕtvol, ktoré ešte nezískali právo, aby boli pochované,“ hovorí Frljić. Incenácia Aleksandra Zec je súčasťou Trilógie chorvátskeho fašizmu, ktorú tvoria aj Bakhantky (2008) a Chorvátske divadlo (2014).

Inscenáciu venujeme pamiatke 12-ročnej Aleksandry Zec a všetkým deťom – obetiam vojny.

DRAMATURGIA: Marin Blažević
SCÉNA: Ljerka Hribar
KOSTÝMY: Sandra Dekanić
SVETELNÝ DESIGN: Dalibor Fugošić
RÉŽIA: Oliver Frljić

HRAJÚ: Ivana Roščić, Jelena Lopatić, Tanja Smoje, Damir Orlić, Nikola Nedić, Jurica Marčec a dievčatá: Morana Mladić, Jana Mileusnić, Lucija Filičić, Nina Batinić

HKD Teatar, Rijeka

Autorský projekt Olivera Frljića Aleksandra Zec mal svetovú premiéru 15. apríla 2014 v nezávislom HKD Teatar v Rijeke, ktoré v roku 1993 založili herec Nenad Šegvić a režisér Lary Zappia. S cieľom, aby mesto na Jadrane dostalo aj scénu s iným repertoárom, než má miestne Chorvátske národné divadlo Ivana Zajca. HKD hráva klasiku 20. storočia, ktorá sa v Chorvátsku ešte neuvádzala, aktuálne svetové hity a hry súčasných domácich autorov. Divadlo začínalo v priestoroch Chorvátskeho kultúrneho domu (HKD), jeho prvou inscenáciou bola hra E. Albeeho Kto sa bojí Virgínie Woolfovej?. Rok po založení vznikol pri novom divadle aj Festival malých javiskových foriem, ktorý sa neskôr rozrástol na medzinárodné podujatie.