Ladislav Chudík

27. 5. 1924, Hronec - 29. 6. 2015, Bratislava

V máji by sa dožila herecká osobnosť a dnes už legenda Ladislav Chudík 95 rokov. Toto nechce byť miesto, na ktorom by bolo možné enumeratívne opísať obrovský počet jeho divadelných úloh v inscenáciách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Richard III., Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci (a mnohé ďalšie), televíznych (Bačova žena, Buddenbrookovci, Straty a nálezy, Demeterovci, Louis Pasteur, Rodinná anamnéza, Tiene v raji a ďalšie) i filmových rolí (Kapitán Dabač, Putovanie Jana Amosa, generála Ludvíka Svoboda, Vlčie diery, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Smrť prichádza v daždi, Výlet do mladosti, Všichni moji blízcí, Kawasakiho ruža, Červený kapitán). Ani umelecká reflexia nad špecifickosťou jeho hereckého prejavu, nad jeho prístupom k rolám, nad jeho profesionalitou, nad osobitosťou jeho charakterotvorby a prostriedkov, nad jeho pokorou, nad jeho vôľou, humorom, noblesou. Toto miesto je dôležité na pripomenutie toho, že v jeho osobe odišiel človek takisto prekračujúci rámce divadelníka, Slovenska i umelca.

Patril k najstarším členom divadla a profesijne aj najdlhšie pôsobil v Činohre SND, takmer 70 rokov. Nie je to len formálne číslo. Je v ňom totiž obsiahnutý vývoj slovenského herectva, réžie, divadelného, televízneho i filmového myslenia. Ale i politiky. Toto číslo je akési svedectvo meniacich sa poetík, generácií v dialógu. Je v ňom zároveň obsiahnuté riadenie divadla v pozícii šéfa činohry, emigrácia po roku 1968, ale i krátkodobý post prvého porevolučného ministra kultúry. A ešte k tomu všetkému toto dlhé obdobie kontinuálnej práce a tvorby zahŕňa aj pedagogickú činnosť a vrúcny vzťah k rozhlasu, k poézii i literatúre ako takej.

Človek, ktorý počas revolúcie dokázal zvládnuť mnohé debaty a diskusie medzi rôznymi skupinami. Oporný bod, inšpirácia a cesta pre kolegov. Pevný charakter a postoj vzdelanca pre občanov, noblesnosť aristokratického umelca a obyčajnosť blízkeho človeka pre divadelníkov. Pre nás navždy nositeľ konštanty kultúry.