Odkrývanie rébusu - Čakanie na Hoffmanna

Uvedenie Offenbachových Hoffmannových poviedok je v divadle vždy udalosťou. Je to dielo, ktoré umožňuje vyložiť fantastické rozprávanie vo svojej subjektívnej zaujatosti, kde sa prikrášľuje, preháňa, ospravedlňuje, sníva, nahovára a deje sa ešte všeličo možné. Pre mňa je toto zaujaté rozprávanie predovšetkým prehliadkou dejinných súvislostí, v ktorých sa predstavia temné figúrky minulosti vždy v inom politickom prestrojení a maľujú nám variabilné ružové budúcnosti. To, že im uveríme, že ich argumenty často preberáme, je našou tragédiou, ktorá vedie k spoločenskému, ale i osobnému krachu, ako to vidíme v prípade básnika Hoffmanna.
Opera Hoffmannove poviedky patrí k najospevovanejším, najžiadanejším dielam opernej literatúry, súčasne je však aj najzamotanejším inscenačným rébusom, preto to boli znamenití režiséri na celom svete. V Slovenskom národnom divadle ju inscenovali také osobnosti ako Viktor Šulc (1935), Kornel Hájek (1963), a ako to máme ešte v živej pamäti, Jozef Bednárik (1992).