Príbeh nečakaného úspechu

Hru Celé zle (The Play That Goes Wrong) uviedla pred šiestimi rokmi vo svetovej premiére divadelná spoločnosť Mischief. Založili ju v roku 2008 spolužiaci z Londýnskej akadémie dramatických umení pod vedením autorskej trojice Henry Lewis, Jonathan Sayer a Henry Shields.

Už od ich raných produkcií ich charakterizovala improvizácia, dokonale zvládnutá situačná komika a cit pre grotesku s naozaj enormným fyzickým nasadením. Nebolo výnimkou, že sa počas predstavenia zranili. Niet sa čomu čudovať, veď ich veľkými vzormi boli takí priekopníci grotesky ako Charlie Chaplin a Buster Keaton.

Prelomovou produkciou v ich kariére sa však stala až inscenácia The Play That Goes Wrong.

Znie to ako dokonalý americký príbeh nečakaného úspechu. Tesne pred napísaním hry bola autorská trojica Lewis, Shields a Sayer na dne. Svojimi improvizovanými komédiami sa nedokázali uživiť. Lewis musel pripravovať burgery, Shields pracoval v bare a Sayer si na živobytie zarábal v call centre. Jednej noci po práci dostali nápad na kriminálnu komédiu a za niekoľko týždňov napísali hru Celé zle. Účinkovali v nej všetci traja a zvyšné postavy obsadili svojimi bývalými spolužiakmi z akadémie. Hra mala premiéru pod názvom Murder before Christmas v malom divadle nad barom, ktoré malo len tri rady sedadiel. Ako uvádzajú sami autori v rozhovore pre New York Times, premiéru prišlo len dvadsať divákov, z toho štyria platiaci. Technické podmienky v divadle boli naozaj skromné. Každý večer sa tu striedali viaceré produkcie, takže Mischief Theatre Company mala vždy len dvadsať minút na to, aby si postavili a pripravili scénu na večerné predstavenie. Hra však mala úspech a všetci v nej cítili potenciál. Skupina si preto prizvala zo školy svojho bývalého profesora fyzického divadla, aby im pomohol s réžiou a ešte viac vybrúsil ich gagy. Rozšírená verzia inscenácie (pôvodná trvala len 45 minút) absolvovala turné po Veľkej Británii a v roku 2014 sa začala hrávať vo West Ende.

Zmysel pre recesiu si skupina Mischief zachovala aj v profesionálnom prostredí. Bolo im jasné, že ľudia chodia do divadla hlavne na základe odporúčania niekoho, kto inscenáciu už videl, preto si pri oficiálnej promo kampani mohli dovoliť reklamu „v hlavnej úlohe nikto slávny“ a slogan „nepríďte sa pozrieť, aspoň ušetríte“. Sympatické na Mischief Theatre Company boli aj pomerne lacné lístky, hoci záujem o vstupenky rástol a z inscenácie sa veľmi skoro stal kasový trhák. Pre hercov však bolo dôležité, aby ich divadlo nebolo len snobskou záležitosťou pre pár vyvolených, ale aby si ho mohli dovoliť aj študenti a mladí ľudia, ktorí musia pracovať v slabo platených zamestnaniach, podobne ako Shields, Lewis a Sayer na začiatku svojej kariéry.

Oplatilo sa. Inscenácia zožala obrovský divácky úspech, uviedli ju vo vyše 30 krajinách na svete a dočkala sa aj Ceny Laurencea Oliviera za najlepšiu novú komédiu sezóny.

Daniel Majling, dramaturg Činohry SND