Tanečný svetobežník Achille Viscusi

Tento rok sme si pripomenuli 150. výročie narodenia významnej osobnosti, ktorá stála pri zrode slovenského baletu.

Achille Viscusi (27. 2. 1869, Rím – 1. 7. 1945, Praha), tanečník, choreograf a pedagóg, bol v rokoch 1923 – 1931 šéfom Baletu SND, pričom súčasne viedol aj prvú súkromnú baletnú školu na Slovensku. V SND inscenoval balety Andersen, Coppélia, Kráľovná bábik, Labutie jazero, Legenda o Jozefovi, Luskáčik a ďalšie.

Podľa dlhoročného šéfa Baletu SND Emila Bartka sa „Achille Viscusi stal spoluzakladateľom dvoch baletných súborov (po dvanástich rokoch šéfovania v pražskom Národnom divadle) – ostravského a bratislavského. Jeho osemročné pôsobenie v SND je synonymom dôslednej profesionalizácie slovenského baletu. Zabezpečenie potrieb súboru riešil s pomocou súkromnej baletnej školy. Súbor od základu zmenil, posilnil tanečníkmi, ktorí s ním prišli z Ostravy. Tým umožnil budovanie repertoáru, ktorý síce nebol avantgardný, ale bol zato funkčný, účelný a efektívny. Tvorili ho diela českej skladateľskej society – Z rozprávky do rozprávky, Rozprávka o Janovi, Princezná Hyacinta, Andersen od Oskara Nedbala, Slovanské tance Antonína Dvořáka (pod názvom Rok na vsi), ale aj významné diela zo svetovej baletnej literatúry ako Labutie jazero, Luskáčik Piotra I. Čajkovského, Giselle Adolpha Ch. Adama a Šeherezáda Nikolaja A. Rimského- Korsakova, Sylvia Léa Delibesa a podobne.“

Umelecký multitalent

Viscussi sa naučil techniku klasického tanca u talianskych tanečných majstrov v Miláne. Už v roku 1880 sa stal členom detského baletného súboru Teatro Rossini v Ríme. Do roku 1890 bol angažovaný v rôznych divadlách v Ríme a Miláne. Neskôr pôsobil ako tanečník a od roku 1894 aj ako choreograf v cudzine: v roku 1890 pravdepodobne v Moskve, v roku 1893 v Berlíne (Theater unter den Linden), v roku 1894 v Záhrebe, v rokoch 1896 – 1897 v Budapešti, v rokoch 1898 – 1899 vo Viedni, v roku 1900 v Paríži (Palais de danse na Svetovej výstave) a v roku 1901 v Berlíne. V rokoch 1901 – 1912 bol prvým tanečníkom, baletným majstrom a choreografom Národného divadla v Prahe.

V balete Národného divadla v Prahe pôsobil ako baletný majster a choreograf dvanásť rokov, počas ktorých sa nielenže oženil s tanečnicou pražského Národného divadla Aloisiou Dobromilovou, ale aj vychoval množstvo popredných osobností (Joe Jenčík, Emerich Gabzdyl). Aktívnym tanečníkom bol štvrťstoročie, pričom ešte vo svojich šesťdesiatich rokoch tancoval postavu Princa v Labuťom jazere.

Viscusi vkladal do svojich inscenácií interpretačné skúsenosti, ktoré získal v Miláne u Virginie Zucchiovej, najmä pohybovú gracióznosť a vycibrenú techniku, zmysel pre divadelnosť a humor.

Viscusiho prvenstvá

Medzi prvenstvá, o ktoré sa Achille Viscusi zaslúžil v rámci českého baletu, patrí prvé uvedenie kompletnej verzie ikonického baletu Labutie jazero (1907, ND). Zároveň bol prvým, ktorý za hranicami Ruska inscenoval Čajkovského Luskáčika (1908, ND), pričom premiéra baletu bola slávnostným okamihom aj vďaka hosťovaniu ruskej hviezdy Tamary Platonovny Karsavinovej v úlohe Princeznej z Dragantu. Najvýznamnejšou v kariére Achilleho Viscusiho bola spolupráca s hudobným skladateľom Oskarom Nedbalom na pôvodných pantomimických baletoch: Z rozprávky do rozprávky (1908), Pohádka o Honzovi (1902) a Princezná Hyacinta (1911). Ďalším dôležitým Viscusiho prvenstvom bolo premiérové naštudovanie Slovanských tancov pri príležitosti Dvořákových šesťdesiatin za prítomnosti skladateľa, ktoré položilo základ tradície tanečnej interpretácie tohto diela. Viscusi patril k prvým choreografom, ktorí inscenovali balety na „nebaletnú“ hudbu, pričom Slovanské tance uviedol päťkrát. Po Národnom divadle v Prahe (1901) ich predstavil v Buenos Aires (1915), neskôr v Ostrave (1920), v Plzni (1923). V Balete SND uviedol toto dielo pod názvom Rok na vsi v roku 1924. Po odchode z Prahy si Viscusi založil vlastný súbor, s ktorým hosťoval v Anglicku. V roku 1913 pôsobil ako choreograf v Riu de Janeiro, o rok neskôr sa vrátil do Viedne, kde choreograficky naštudoval Nedbalov balet Andersen (premiéra v marci 1914 v Ronacher Theater). V rokoch 1918 – 1919 hosťoval ako choreograf v Brne, kde naštudoval tituly: Pierot, Delibovu Coppéliu a Bayerov balet Kráľovná bábik, Čajkovského Labutie jazero.

Slovenské pôsobenie

Baletný súbor SND vznikol len tri roky pred príchodom Viscusiho do Bratislavy. Prvým umeleckým šéfom Baletu SND bol Václav Kalina, český tanečník, ktorý 19. mája 1920 uviedol balet Coppélia od Léa Deliba, neskôr balet Kráľovná bábik od Josepha Bayera. Inscenácie sa, žiaľ, v repertoári neudržali. Súbor bol miniatúrny, museli vypomáhať ochotníci a operný zbor. Prvou baletnou sólistkou bola Eugénia Metznerová, jej partnermi boli Václav Kalina a Miloš Pokorný. V sezóne 1922 – 1923 prevzala vedenie baletu významná česká tanečnica Marta Aubrechtová, ktorá obnovila balet Coppélia a sama tancovala Swanildu. Postavu Franza tancovala česká tanečnica Ada Janíková. K tomuto obdobiu sa viaže významné hosťovanie slávnej ruskej tanečnice Tamary Karsavinovej s partnerom Petrom Vladimirovom, ktorá do Bratislavy zavítala v máji 1923. V sezóne 1923 – 1924 prichádza na pozvanie riaditeľa SND Oskara Nedbala Achille Viscusi s renomé skúseného tvorcu, interpreta, organizátora a pedagóga. Práve on vďaka svojim kontaktom a skúsenostiam nielenže otvoril prvé baletné teleso SND baletnému svetu, ale jeho pôsobenie zohralo rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii súboru baletu a vybudovaní solídneho repertoáru. Tragickou smrťou Oskara Nedbala sa pretrháva úspešné pôsobenie Achilleho Viscusiho v Bratislave, keď v roku 1931 skončil na scéne Slovenského národného divadla.

Nová baletná krv

Viscusiho nahradila jeho žiačka, tanečnica Ella Fuchsová-Lehotská, ktorá v rokoch 1931 – 1933 nadviazala na predchádzajúce umelecké smerovanie. Uviedla baletné premiéry Nikotinu Vítězslava Nováka, Vtáka ohniváka Igora F. Stravinského a Pána Twardowského od Ludomira Różyckého. Svojím pôsobením vo Východoslovenskom národnom divadle, kde s partnerom Viktorom Jassikom založila roku 1924 baletnú skupinu a vlastnú súkromnú baletnú školu, sa významne zapísala do histórie slovenského baletu. Medzi menami sólistov sa v tom čase objavujú okrem samotnej Elly Fuchsovej-Lehotskej aj Oľga Janatová- Doušová, Ria Astrová, Božena Holoubková, Anděla Křístková, Alžbeta a Irma Vécseyové, Tamar Corpona, Viktor Jassik, Miloš Pokorný, Ivo Richard Stuchlý, Jindřich Jercký, Karel Křeček a Emerich Gabzdyl a ďalší.

Výstava ako pocta

Achille Viscusi sa významnou mierou podieľal na formovaní národných baletov v Prahe, Brne a Bratislave a súboru v Ostrave. Z tohto dôvodu bola pri príležitosti jeho výročia v Národnom divadle Praha v septembri 2019 otvorená výstava, ktorá po inštaláciách v Národnom divadle Brno (október 2019) a v Národnom divadle moravskoslezskom v Ostrave (november 2019) bude slovenským návštevníkom k dispozícii aj v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave (december 2019). Jej hlavným cieľom je pripomenúť významné prvenstvo Achilleho Viscusiho v kontexte českého, ale aj európskeho kultúrneho dedičstva, pričom ponúka množstvo cenných informácií, súhrnný pohľad na jeho životnú i tvorivú cestu a v neposlednom rade aj vzácny obrazový archívny materiál.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND