Tichý bič v Rabčiciach

Prečo sa rozhodlo SND ísť do tejto spolupráce?

Od narodenia jedného z najznámejších slovenských prozaikov 20. storočia Mila Urbana uplynulo 115 rokov. Činohra SND má vo svojom repertoári od decembra 2015 hru Jany Juráňovej Tichý bič. Tá sa odohráva začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď si Milo Urban, viac ako sedemdesiatročný, v nedobrovoľnom ústraní zdanlivo pokojne nažíva so svojou oddanou manželkou v Chorvátskom Grobe. Pokojne, až kým ho nenavštívi mladý redaktor a s ním aj tiene minulosti. Urban počas vojnového slovenského štátu pôsobil ako hlavný redaktor a publicista Gardistu, tlačového orgánu Hlinkovej gardy, hlásnej trúby nacistického režimu. Prečo autor takého formátu prisluhoval scestnej ideológii? Akú zodpovednosť má spisovateľ za svoje slová? Čo sa deje so spoločnosťou, ktorá takéto postoje neskôr alibisticky bagatelizuje? Nielen tieto otázky prinieslo hosťovanie v Rabčiciach na Orave, v obci, kde sa Milo Urban 24. augusta 1904 narodil a istý čas aj žil. Činohra SND prijala pozvanie na hosťovanie do Rabčíc od organizátora, ktorým je v regióne pôsobiace občianske združenie Kult.1629 z viacerých dôvodov. Jedným bolo pripomenutie si tejto významnej postavy slovenskej literatúry v jubilejnom roku, ďalším priniesť toto predstavenie do prostredia, kde žil samotný Urban, ale tiež komunikovať samotný odkaz tejto inscenácie práve v prostredí, kde si to posledný vývoj politického diania žiada. Úlohou umenia, divadelnej inscenácie, ale aj samotnej inštitúcie, akou je SND, je klásť otázky spoločnosti na rôzne témy, rovnako aj na spoločenské a politické otázky. Ako je možné, že v prostredí dvojtisícovej obce v pohraničí s Poľskom môže vyhrať prvé kolo prezidentských volieb kandidát s demokraciu a slobodu popierajúcimi hodnotami? Ako môžu mať šancu uspieť tieto hodnoty v spoločnosti všeobecne, ale najmä v tomto prostredí, kde nie je žiaden kontakt s menšinami? Ako je možné, že ani po všeobecne známej skúsenosti rodáka Mila Urbana nie je táto spoločnosť dostatočne ponaučená a opäť siaha po radikálnych riešeniach? Po odohraní predstavenia nasledovala diskusia s návštevníkmi. Zúčastnili sa na nej aj autorka hry Jana Juráňová, režisérka Alena Lelková a herci inscenácie – Božidara Turzonovová, Ján Gallovič a Branislav Deák. Rovnako aj členovia občianskeho združenia Living Memory – Ľubomír Morbacher a Martin Slávik, ktorí už so SND spolupracovali aj pri inscenácii Natálka.

Peter Balcerčík, predseda OZ Kult.1629

SND je v duchu svojej tradície rado, ak môže vycestovať aj mimo Bratislavy. Pána Petra Balcerčíka sme poznali z predošlých aktivít a keď mi predstavil koncept a ciele tejto spolupráce, rada som súhlasila. Pozvanie sme prijali z viacerých dôvodov. Jednak bolo pre nás veľkou výzvou zahrať túto hru v priestore, ktorý je spätý s Milom Urbanom. Tiež mi bol sympatický jeho odvážny a vyspelý nápad priniesť nielen formálnu oslavu a kozmetické zveličovanie rodáka pred ľuďmi z regiónu, ktorí môžu byť hrdí na svojho rodáka, ale zároveň nemôžu byť pyšní na človeka, ktorý mal v rozhodujúcich momentoch príliš veľké dilemy a, povedzme, že z dnešného pohľadu, aj zlyhania. Napriek tomu, že bol Milo Urban veľký umelec a je mojím obľúbeným autorom, nezvládol svoje angažovanie novinára a publicistu a zašpinil sa v profašistickom denníku a nie dostatočne hodnoverne vedel reflektovať svoju éru. Nejde však prioritne o Mila Urbana. My nehodnotíme veľký talent tzv. slovenského Dostojevského, ale obecnejšie sa zamýšľame nad témou intelektuála a jeho zodpovednosti a toho, ako taký citlivý a emotívny človek nevie odhadnúť, že sa v spoločnosti dejú temné procesy, ktoré vedú až ku katastrofálnym následkom. Jednak je to intelektuálna téma, ale aj spoločenská a politická. V čase, keď sme mali premiéru tejto hry, koncom roku 2015, tak boli len výhonky neonacistických a extrémnych nálad, xenofóbie, intolerancie v spoločnosti. Dnes sa s tým stretávame ako s nejakou legálnou politickou silou, ktorá však našťastie mobilizuje aj opačné sily. Preto som bola vďačná, že môžeme ísť s touto inscenáciou šíriť jej posolstvo a impulzy.

Darina Abrahámova, dramaturgička inscenácie Tichý bič