Z histórie: Mestské divadlo v Prešporku/Bratislave

Predhistória nového Mestského divadla v Prešporku sa začala písať v roku 1879. Vtedy pri koncerte Cirkevného hudobného spolku v sále Reduty, ktorá bola súčas ťou divadelnej budovy z roku 1776, padol z plafóna kúsok muriva. To okamžite vzbudilo zvýšený záujem mesta o bezpečnosť divadla a začalo sa uvažovať o postavení novej budovy, resp. rekonštrukcii starej. Ku konečnému rozhodnutiu sa prišlo po dlhej diskusii až v roku 1884 na základe rozhodnutia uhorského ministerstva vnútra, ktoré označilo starú budovu za technicky nedostačujúcu. Ministerstvo odporučilo postavenie „nového dôstojného domu pre domácu (maďarskú) múzu“.

Za autorov projektu boli vybratí významní architekti Ferdinand Fellner ml. a Hermann Gottlieb Helmer z Viedne, autori takmer päťdesiatich divadiel od Hambur gu cez Zürich po Odesu, ktorí navrhli pre Prešporok divadlo podľa najmodernejších bezpečnostných požiadaviek v historickom neorenesančnom štýle s vnútornou neobarokovou výzdobou. Veľkolepá novostavba zmenila tvár mesta a dodala mu punc dôležitosti. Nápis na priečelí budovy Városi színház (Mestské divadlo) v maďarčine naznačoval politické okolnosti po rakúskouhorskom vyrovnaní. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 22. septembra 1886 za účasti uhorského ministerského predsedu Kolomana Tiszu a ďalších politických predstaviteľov z Budapešti. Program, ktorého vrchol tvorila opera Bánk bán od Ferenca Erkela, odznel v podaní hostí z Budapešti, účinkujúcich bez nároku na honorár. V nasledujúcich dňoch pokračovalo úspešné hosťovanie umeleckých súborov budapeštianskej Maďarskej kráľovskej opery a Národného divadla.

Pri otvorení divadla už bolo rozhodnuté, že v novej budove sa budú pravidelne striedať nemecké predstavenia s maďarskými pod vedením príslušných riaditeľov, čo bola v porovnaní s minulosťou novinka. Divadlo hralo denne od októbra do apríla, polovica sezóny patrila nemeckému a polovica maďarskému súboru. Od roku 1905 začali v divadle prevládať maďarské predstavenia napriek dlhodobo nízkej návštevnosti. Program tvorili opery (najčastejšie s účasťou hostí z Viedne alebo Budapešti), operety (najobľúbenejšie boli viedenské), klasické a moderné konverzačné hry, komédie, frašky a veselohry. Nemeckých a rakúskych autorov dopĺňali francúzski dramatici, anglickí alebo španielski autori boli okrem Shakespeara do programu zaradení len výnimočne. Na prelome 19. a 20. storočia pribudla k vymenovaným druhom novodobá dráma. Počas prvej svetovej vojny sa na doskách divadla objavili už aj predstavenia typu varieté a revue.

Na jar roku 1902 a 1905 sa v Mestskom divadle konali hosťovania operného súboru Národného divadla z Brna pod vedením riaditeľa Františka Lacinu, ktorý medzi iným uviedol opery B. Smetanu, K. Kovařovica, A. Dvořáka, Z. Fibicha, V. Blodeka a J. R. Rozkošného v českom jazyku. Vznik prvej Československej republiky v roku 1918 a následné založenie Družstva SND v roku 1919 priniesli rozsiahlu zmenu do prevádzky Mestského divadla. Od roku 1920 sa začali konať české a neskôr slovenské predstavenia, čo prinieslo zníženie počtu nemeckých a maďarských predstavení. Budova sa zachovala, ale začal sa v nej odohrávať nový príbeh – príbeh profesionálneho (česko)slovenského divadla.

Jana Laslavíková, Historický ústav SAV