Život spätý s tancom

Výnimočný slovenský tanečník, sólista baletu Slovenského národného divadla, choreograf, baletný majster a pedagóg Jozef Dolinský sa dožíva okrúhleho jubilea osemdesiatich rokov.

Narodil sa 26. novembra 1939 v Prešove. S týmto mestom, s Divadlom Jonáša Záborského, sú v rokoch 1954 až 1955 spojené aj začiatky jeho umeleckej kariéry. Bol dieťaťom šťasteny – dostal sa na Tanečné oddelenie Konzervatória v Bratislave, kde svoj talent rozvíjal pod dohľadom skvelej pedagogičky Magdalény Panovovej. A hoci Konzervatórium absolvoval v roku 1960, už rok predtým hosťoval v Balete SND. Od roku 1960 sa začalo jeho dlhoročné angažmán v balete prvej scény, v rokoch 1965 – 1975 na poste sólistu. V rokoch 1960 – 1962 pôsobil aj v balete VUS-u.

Jozef Dolinský dominoval v tituloch repertoáru Baletu SND nielen vysokou technickou úrovňou tanečného predvedenia, ale aj javiskovou čitateľnosťou svojich interpretovaných postáv, širokou paletou stvárnených charakterov klasického i moderného repertoáru. Medzi jeho titulné tanečne stvárnené postavy patrili: Gavalier (Straussiáda, 1962), Barmalej (Doktor Jajbolí, 1962), Harlekýn (Karneval, 1963), Pán (Valpurgina noc, 1963), Šašo, Rotbart, pas de trois (Labutie jazero, 1964, 1972), Chuschbog (Skýtska suita, 1964), Peter (Peter a vlk, 1965), Vendelín (Slovanské tance, 1966), Američan (Američan v Paríži, 1967), Mercutio, Benvolio, Páter Lorenzo (Romeo a Júlia, 1968, 1976, 2001), Modrý vták (Spiaca krásavica, 1968), Nur Ali (Bachčisarajská fontána, 1973), Muž (Listy dôverné, 1973), Karen (Gajané, 1974), Zverbovaný (Ej, husári, 1974), Alan (Márna opatrnosť, 1977), Petruška (Petruška, 1979), Coppélius (Coppélia, 1980), ďalej postavy v baletoch 4Men/Made in Slovakia (2011), Raymonda (1965), Giselle (1966), Dievča a chuligán a Tanečná suita (1967), Z rozprávky do rozprávky (1970), Bolero (1973). V roku 1975 absolvoval štúdium choreografie na KTT VŠMU u Marileny Halászovej, pričom následne začal aj umeleckú dráhu choreografa a pedagóga. Absolvoval študijné pobyty v Palucca Schule (1971) a svoje štúdiá uzavrel umelecky aj ľudsky vrcholnou etapou – v podobe stáže v súbore 20. storočia choreografického génia Mauricea Béjarta (1979).

Pôsobenie Jozefa Dolinského v Balete SND je v tomto období spojené aj s pozíciou hosťujúceho pedagóga a choreografa (1975 – 1999), externého baletného majstra – (2000 – 2001) Baletu SND – okrem obdobia rokov 1990 – 1992, keď pôsobil na Novej scéne v Bratislave ako šéf baletného súboru. Z jeho choreografickej tvorby je potrebné spomenúť inscenácie pre Balet SND: Tri karty (svetová/československá premiéra, 1983); slovenské premiéry Márnotratný syn (1984), Metamorfózy (1985), Revízor (1987), ďalej Petruška (1979), Dafnis a Chloé (1986), Coppélia (1995), Klasická symfónia (1999), Ples kadetov (podľa J. Zajka, 1997) či Z rozprávky do rozprávky (2015). Pre Balet Novej scény v Bratislave vytvoril diela: Petrík a vlk, Zvieratká a zbojníci (1991), pre Balet Opery DJGT v Banskej Bystrici – Zázračný obchodík (1991), Petrík a vlk (1992). Zároveň v Balete Štátnej opery v Banskej Bystrici uviedol balety: Američan v Paríži (2000), Čarodejná láska (2000).

Je autorom mnohých tanečných častí do opier: v SND – Faust a MargarétaValpurgina noc (1975), Krútňava (1978), Jánošík, v MD v Olomouci – Aida a ND v Brne – Jánošík. Vytvoril aj tanečné časti operiet: v Divadle Jonáša Záborského Prešov – Tajomstvo modrej ruže (1976), Povodeň (1984), v DJGT v Banskej Bystrici Biely agát (1976), Pán Turcaret (1977), Kráľ tulákov, Poľská krv.

Treťou kapitolou umeleckej cesty Jozefa Dolinského je pedagogické pôsobenie na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave (1980 – 2000, 2015). Jeho žiakmi boli neskorší baletní sólisti, ako napr. Jozef Dolinský ml., Roman Lazík, František Šulek, Michal Zábavík a ďalší. V posledných rokoch pedagogicky pôsobil aj na Konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.

V stej sezóne uvádza Balet SND dve inscenácie Jozefa Dolinského – detské balety Z rozprávky do rozprávky na hudbu Oskara Nedbala a Čajkovského Luskáčik, ktorý zaujíma v kariére choreografa a tanečníka výnimočné miesto. Práve v ňom sa ako elév predstavil už v roku 1954 v balete Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Bolo to jeho prvé stretnutie s Luskáčikom, keď ho choreograf Jozef Bernatík obsadil do titulnej postavy. V Balete SND hosťoval v Luskáčikovi roku 1956 v inscenácii Jiřího Blažka, kde tancoval Pastorale. V osemdesiatych rokoch v inscenácii Egona Bischoffa stvárnil postavu Drossmayera, ktorého tancoval až do poslednej derniéry – v roku 1990. Pri ďalšej premiére Luskáčika v roku 1992 už bol v úlohe inscenátora, spolu s Rafaelom Avnikjanom. Ich verzia Luskáčika podľa Vasilija Vajnonena napĺňa od premiéry v roku 2013 hľadisko historickej budovy dodnes. K jej úspešnosti prispieva aj rešpekt tvorcov k pôvodnému dielu, k čomu Jozef Dolinský dodáva: „Čajkovského diela – či ide o Labutie jazero, Spiacu krásavicu, alebo Luskáčika, vnímam ako súčasť baletnej histórie, klasický odkaz. Treba k nim pristupovať s rešpektom a nemeniť ich význam, obsah, aby sa mohli zachovať v originálnej podobe pre budúcnosť.“

Jozef Dolinský ešte vždy, na prahu osemdesiatky, napĺňa svoju kariéru tanečníka. V inscenácii Daniela de Andrade a Carla Davisa Tulák Chaplin – pocta géniovi stvárňuje postavu Charlieho Chaplina, ktorý si preberá sošku Oskara za celoživotné dielo. Jeho účinkovanie na javisku, za ktorým sú desaťročia života s tancom a množstvo tanečných skúseností, je príkladom pre mladých tanečníkov, jeho profesionálny výkon dojíma divákov v hľadisku. „Vidím, ako sa Balet SND za tie roky zmenil, vnímam ho ako úplne nový súbor. Pamätám sa na časy, keď v súbore boli aj tanečníci bez konzervatória, elévi. Dnes to nie je možné, úroveň tanečníkov je neporovnateľne vyššia. Súbor je čoraz mladší, jeho veková hranica bola, samozrejme, oveľa vyššia. To, že sme mali tanečníkov viacerých generácií, bolo výhodou, najmä v dramatických baletoch je potrebné, aby mal tanečník viac skúseností, zrelosť. Technika sa dá vycibriť, ale skúsenosti tanečník nadobúda časom. Prajem tanečníkom Baletu SND, aby mohli tancovať čo najdlhšie,“ dodáva na záver majster Jozef Dolinský. Jozef Dolinský je predstaviteľom generácie, ktorá významnou mierou ovplyvnila vývoj slovenského baletu 20. storočia. Ako o ňom o. i. napísal Emil Bartko: „Slovenské tanečné umenie je v druhej polovici 20. storočia späté nielen so svojimi kultovými kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami, ale i s množstvom špičkových umelcov – tvorcov, interpretov a pedagógov. Medzi týchto umelcov možno zaradiť postavou síce menšieho, ale na javisku vždy brilantného, tvárneho a cítiaceho interpreta, s dominantným pohybovým jazykom klasického tanca – sólistu Baletu SND Jozefa Dolinského, otca jedného z predstaviteľov novej generácie v SND, Jozefa Dolinského mladšieho.“

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND