Divadelný archív nie je žiadna nuda

Z archívu vyberáme niekoľko zaujímavých ukážok

V divadle ide o divadlo – jedno z najpominuteľnejších umení. Jeho mágia je prítomná večer čo večer v spoločnom zážitku umelcov a publika. Táto nehmatateľná mágia sa nedá uložiť pre časy budúce. To, čo ostáva hmatateľné – písomné svedectvo, fotografický a iný dokumentačný materiál, sa v archíve divadla snažíme čo najlepšie zachovať a sprístupniť všetkým záujemcom o ich štúdium.

Už od 50. rokov minulého storočia bolo v SND dokumentačné oddelenie, ktorého ambíciou bolo zriadiť fotoarchív inscenácií, vyhotovovať chronologický prehľad umeleckej činnosti, doplňovať výstrižky z tlače a pokiaľ to bude možné, aj spätne zozbierať dokumentačný materiál z histórie divadla, ako o tom píše Dr. F. Hattala v článku Úchytkom o našej práci (in: Za oponou, 1954). Najviac sa o vytvorenie dokumentácie umeleckej činnosti divadla zaslúžila Kveta Dibarborová v rokoch 1950 – 1981 a Elena Blahová v rokoch 1968 – 2008. Prevzali sme po nich štafetu a od roku 2009 v archíve okrem dokumentácie zabezpečujeme aj činnosť registratúrneho strediska a archív spisov SND.

Do archívu často zavítajú naši milí súčasní aj bývalí kolegovia – umelci, s ktorých láskavou pomocou identifikujeme tisícky fotografií z dávnejších inscenácií činohry, opery aj baletu – popisujeme, kto na nich spieva, tancuje, hrá…, aby sme ich mohli pridať do dlhého zoznamu už zdigitalizovaných a priebežne dopĺňať archívny server fotografií – bezkonkurenčne najvyužívanejší zdroj pri odbornej aj propagačnej publikačnej činnosti. Okrem toho sa nám doteraz podarilo zdigitalizovať a sprístupniť na stránke www.snd.sk najstaršie dochované programové plagáty SND od sezóny 1924/1925 po sezónu 1950/1951. Mnohí spolupracovníci nám pomohli pri zariaďovaní priestorov archívu v novej budove, kde sa SND presťahovalo v roku 2007.

Silvia Kapráliková a Ingrid Karkalíková, archív SND