Blog

Od kultúrno-politických motivácií k umeleckej suverenite
Publikované dňa: 15.05.2019

Opera SND 1920 - 1948

Vznik národného divadla v multietnickej Bratislave, kde Slováci v čase vzniku Československej republiky tvorili národnostnú menšinu, sa deklarovalo ako kultúrno-politická priorita mladého štátu. Slovensko však zastihla táto chvíľa nedostatočne pripravené na to, aby dokázalo z vlastných síl vybudovať vlajkovú umeleckú inštitúciu. Slávnostné otváracie predstavenie, Smetanova Hubička, nezaznelo 1. marca 1920 v podaní domáceho súboru, ale v inscenácii Jeřábkovej Východočeskej divadelnej spoločnosti z Pardubíc, ktorá sa stala základom novovzniknutého SND. Aj v nastávajúcich rokoch opera SND takmer plne závisela od českých umelcov. Do nástupu mladého Ladislava Holoubka v roku 1933 sa všetky predstavenia odohrali pod taktovkou českých dirigentov, českú národnosť mala väčšina orchestrálnych hráčov, zboristov i operných sólistov a až do roku 1938 sa drvivá väčšina titulov hrala v českom jazyku.

Opera ako životná vášeň
Publikované dňa: 15.05.2019

V polovici apríla sme sa dozvedeli smutnú správu – odišiel náš dlhoročný kolega PhDr. Jaroslav Blaho, divadelný vedec, dramaturg, publicista, kritik, divadelný historik.

V rozhovore pre mesačník Hudobný život (7-8/2012), ktorý pri príležitosti jeho životného jubilea pripravila hudobná vedkyňa Michaela Mojžišová, označila PhDr. Blaha v slovenskom kontexte za najkompetentnejšieho znalca našej i európskej opernej histórie. A nasledujúce konštatovania v rozhovore nadpísanom Opera ako životná láska už musíme tlmočiť, žiaľ, v minulom čase. Najmä talianska opera – od Cimarosu po koniec verizmu – bola jeho celoživotnou láskou. Blahove vedomosti násobil skvelý rozprávačský talent, dar podať závažné fakty šarmantným spôsobom a obdivuhodný historicko-spoločenský rozhľad.

Ladislav Chudík
Publikované dňa: 15.05.2019

27. 5. 1924, Hronec - 29. 6. 2015, Bratislava

Martin Porubjak
Publikované dňa: 15.05.2019

18. 5. 1944, Bratislava - 27. 3. 2015, Brno

V apríli pred štyrmi rokmi sme sa v Brne a potom i v SND lúčili s výraznou osobnosťou nielen slovenského divadla. S divadelníkom, ktorý v tej istej osobe reprezentoval mnoho. Skvelého dramaturga, ktorý prepájal divadlá naprieč Česko-Slovenskom. Takmer všade (Divadlo na Korze, Nová scéna Bratislava, DSNP Martin, SND Bratislava, Štúdio L+S, DAB Nitra, Štátne divadlo Košice, Divadlo Jána Palárika v Trnave, Národné divadlo Praha, Národné divadlo moravsko-sliezke, Národné divadlo Brno a iné) bol jeho otlačok poznania a prítomnosť jeho myslenia.

„Veľké umenie musí mať odvahu nepáčiť sa“
Publikované dňa: 11.04.2019

Koncom apríla uplynie dvadsať rokov od úmrtia jednej z najvýraznejších osobností slovenskej opernej réžie Branislava Krišku (7. 1. 1931 – 30. 4. 1999). Študoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne u režiséra Josefa Munclingera. Po ukončení štúdia nastúpil do stáleho angažmánu v Štátnom divadle v Košiciach. V rokoch 1964 až 1991 bol režisérom Opery Slovenského národného divadla a v rokoch 1993 až 1996 sa stal na krátke obdobie šéfom opery v Štátnej opere Banská Bystrica. Na Vysokej škole múzických umení pôsobil od roku 1972 a od roku 1979 vyučoval odbor operná réžia. V jeho triede daný odbor absolvovali šiesti poslucháči. V Opere SND a na rôznych scénach doma a v zahraničí inscenoval množstvo opier ako Turandot, Vec Makropulos, Krútňava, Svätopluk, Vzkriesenie, Tosca, Príhody líšky Bystroušky, Osud zhýralca a iné.

Pages