Historickú budovu SND otvorili pred 134 rokmi

Historická budova SND nepochybne patrí medzi dominanty bratislavského Starého Mesta. Jej história sa začala písať v roku 1884, kedy uhorské ministerstvo vnútra odporučilo postavenie „nového dôstojného domu pre domácu (maďarskú) múzu“.
 
Za autorov projektu boli vybratí významní architekti Ferdinand Fellner ml. a Hermann Gottlieb Helmer z Viedne, autori takmer päťdesiatich divadiel od Hambur gu cez Zürich po Odesu, ktorí navrhli pre Prešporok divadlo podľa najmodernejších bezpečnostných požiadaviek v historickom neorenesančnom štýle s vnútornou neobarokovou výzdobou. Veľkolepá novostavba zmenila tvár mesta a dodala mu punc dôležitosti. Nápis na priečelí budovy Városi színház (Mestské divadlo) v maďarčine naznačoval politické okolnosti po rakúskouhorskom vyrovnaní. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 22. septembra 1886 za účasti uhorského ministerského predsedu Kolomana Tiszu a ďalších politických predstaviteľov z Budapešti.
 
Programu v divadle predchádzalo doobedňajšie vítanie hostí na vlakovej stanici vyzdobenej uhorskými vlajkami. Mešťanosta spolu so zástupcami mestskej rady predniesli uvítaciu reč na počesť Kolomana Tiszu a členov jeho sprievodu, do ktorého patrili minister pre náboženstvo a vzdelávanie Augustín Tréfort, správca koruny a bývalý ministerský predseda Jozef Szlávy de Érkenéz et Okány, významný politik Károly Hieronymi a niektorí poslanci uhorského snemu. Večer sa v auditóriu slávnostne vyzdobeného divadla sa zhromaždila celá prešporská elita na čele s arcivojvodom Fridrichom Rakúsko-Tešínskym a arcivojvodkyňou Izabelou. Z domácej šľachty bol prítomný gróf Štefan Eszterházy, gróf Ernest Eszterházy, grófovia Schaffgotsch, taktiež gróf Štefan a Béla Pálffy, gróf Batthyány, barón Duka. Z vojenských veliteľov sa v divadle nachádzal barón Adolf von Catty, generál Zipperer, generálny intendant Anton Ritter von Klaus, šéf generálneho štábu plukovník Franz Xaver von Schönaich, plukovník Josef von Bruna a veliteľ žandárstva podplukovník gróf Beckers.
Program pozostával výlučne z maďarských diel. Na úvod zaznela hymna, potom Rákócziho pochod, ktorý z neznámych príčin na poslednú chvíľu nahradil slávnostný pochod od Sándora Berthu skomponovaný pre túto príležitosť. Napokon budapeštiansky herec Emerich Nagy zarecitoval prológ Lidérczfények (Bludičky) od Mórica Jókaia, ktorý vznikol pri príležitosti otvorenia nového divadla a zaznel v prítomnosti samotného autora. Vrcholom večera bola opera Bánk bán od Ferenca Erkela, ktorú počas prvého dejstva dirigoval samotný skladateľ, ostatné dejstvá dirigoval jeho syn Sándor Erkel. Uvedený program odznel v podaní členov Magyar Királyi Opera (Maďarská kráľovská opera) a Nemzeti Színház (Národné divadlo) z Budapešti. Išlo o kompletné umelecké súbory vrátane sólistov, zboristov a členov orchestra.
Po otváracom predstavení sa v novom divadle konali hosťujúce predstavenia. Počas štyroch dní boli uvedené diela: 23. septembra veselohra A bálkirálynő (Á. Berczik), veselohra Un Crâne sous une Tempête (maď. Egy kis vihar, A. Dreyfus), balet Coppélia (L. Delibes), 24. septembra spoločenská dráma A sötét pont (G. Csiky), 25. septembra veselohra Le Monde où l’on s’amuse (maď. Ahol unatkoznak, E. Pailleron), 26. septembra tragédia Szigetvári vértanúk (M. Jókai) a veselohra Nőuralom (E. Szigligeti).



Jana Laslavíková