Odišla herečka, u ktorej sa všetko menilo na umenie

Vedenie Slovenského národného divadla prijalo so zármutkom správu, o úmrtí bývalej dlhoročnej členky Činohry SND Evy Kristinovej.

 
Eva Kristinová sa narodila v Trenčíne 5. augusta 1928, zomrela v nedeľu 14. júna 2020 vo večerných hodinách v Bratislave. Takmer štyri desaťročia bola členkou Činohre SND (1. septembra 1949 – 31. decembra 1987), kde vytvorila deväť desiatok postáv.
 
Štúdium na bratislavskom Odbornom divadelnom kurze začala v roku 1948, ale už o rok neskôr sa jej meno objavilo medzi členmi súboru SND. V histórii slovenského herectva bude meno Evy Kristinovej navždy reprezentovať výraznú tragédku so špecifickým zafarbením hlasu a majestátnosťou zjavu. Bola herečkou veľkého gesta, psychologicko-realistického detailu, ale i precíznej racionality. Jej interpretácia slova, dokonalosť reči a recitátorský kumšt zostanú nezabudnuteľné.

 
Dominantou Evy Kristinovej bol dramatický repertoár, tragizmus postáv dokázala vykresliť so psychologicko-realistickým detailom, zároveň dokázala zachytiť aj ostré a zemité črty charakterov.
Vynikala v úlohách konfliktných, do seba zahľadených, no i duchaplných žien s pevnými názorom, ktoré radšej ako ideály obetovali vlastný život. Spočiatku sa zdalo, že Kristinovej hlavným okruhom postáv budú úlohy utrápených žien klesajúcich pod ťarchou života (Soňa v Čechovovom Ujovi Váňovi, Zuzka v Tajovského Statkoch-zmätkoch), no postupne ako herecky dozrievala sa jej hlavným odborom stali hrdé vládkyne (titulná Słowackého Balladyna, Shakespearova Lady Macbeth z Macbetha a Gertrúda z Hamleta či televízne kreácie titulných postáv z Alžbety Anglickej, Márie Tudorovej či Lucrezie Borgie) alebo antické hrdinky v dedinských šatách ako Eva zo Stodolovej Bačovej ženy. Rad výrazných a nezabudnuteľných postáv zo slovenskej klasiky vytvorila aj pred kamerou v televíznych inscenáciách – Kubo, Rysavá jalovica, Škriatok, Bičianka z doliny.
Dokázala byť však aj úspešnou tlmočníčkou komediálnych figúr. Tam vynikla jej schopnosť spontánnej hereckej bezprostrednosti, rýchlej a zrozumiteľnej dikcie, istoty prednesu a citu pre rytmus (Felice z Goldoniho Štyroch grobianov, Zuza z Tajovského Ženského zákona). Stala sa výnimočnou interpretkou textov nemeckého dramatika Bertolta Brechta a tri ústredné postavy v inscenáciách Dobrý človek zo Sečuánu, Kaukazský kriedový kruh, Matka Guráž a jej deti boli nositeľkami sily, racionality a odvahy. Za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja slovenského divadelného umenia a kultúry udelil prezident Slovenskej republiky pani Eve Kristinovej Rada Ľudovíta Štúra I. triedy (2008).
 
Eva Kristinová bola herečkou veľkých kráľovských osudov. Hrdosť, grandióznosť a sila slova, ktorá sa naplno prejavila v jej recitačnom umení, boli základnými témami jej hereckej kariéry vôbec.

V jej odchode stráca slovenské divadlo silnú osobnosť, výraznú predstaviteľku dramatického typu i tragédku. Odišla herečka, u ktorej sa všetko menilo na umenie.
 
Česť jej pamiatke!