Rodáci sa lúčia

Inscenácia Rodáci, ktorá vznikla v rámci dramaturgickej línie, v ktorej slovenskí autori písali pôvodné hry pre zahraničných režisérov, sa blíži k svojej derniére. V Činohre SND sa stala dôležitým pokračovaním modelovej dramatiky, ktorú poznáme z Karvašovej Polnočnej omše či Bukovčanovho Kým kohút nezaspieva. Uzavrieť skupinu ľudí s rôznymi názorovými postojmi na jednom mieste a v jednom čase, pod tlakom extrémnej situácie, je ukážkou priam klasicky napísanej hry troch jednôt.

Dramatický potenciál situácie využili autori Valeria Schulczová a Roman Olekšák naplno. Vytvorili silnú konfrontáciu rozdielnych optík videnia sveta a v hre otvorili mnohé tabuizované témy. Rodákov napísali pre nemeckého režiséra Tilmanna Köhlera, ktorý sa vyjadril, že medzi nemeckými súčasnými textami sa málokedy nájde taký, ktorý by priviedol na veľké javisko pätnásť plnokrvných postáv a spojil nespojiteľné. Nútil viesť dialóg extrémistu s demokratickou väčšinou, politicky skorumpovaného lokálneho politika s vlastnými občanmi, otca konzervatívca so synom homosexuálom, agenta Štb s jeho obeťou, sudcu poznačeného minulým režimom so súčasnou oponentúrou, ale i aktivistu z bratislavskej kaviarne so svetom mimo nej. Tento text i inscenácia samotná ťali do našej nátury. Zmes našich národných pováh, priam už slovenských archetypov, môžu diváci Činohry SND zažiť naposledy 13. marca v Sále činohry.