... TAK SME MY ...

Galavečer 1. marca 2020

Teda tak sme my prišli na hranicu,

k zlomovému momentu,

k tomu priam mystickému dátumu,

ktorý jasne pripomína, že inštitúcia má svoj vek.

S ohľadom na okolité národné divadlá je Slovenské národné divadlo mladšie, mladé, je to skôr taká šarmantná dáma v tínedžerskom veku. Napriek tejto mladosti je však už sto rokov nositeľom tém, téz, ideí, tvorby a umenia, ktoré nachádzalo a nachádza v spoločnosti svoju váhu a silu. Dokonca ju mnoho ráz i ovplyvňuje.

Sté výročie vzniku SND si pripomenieme slávnostným galavečerom 1. marca 2020. Je to dátum prvého predstavenia v Slovenskom národnom divadle, ktorým bola opera Bedřicha Smetanu Hubička. Začalo sa to metaforicky nežne, teda bozkom, hoci začiatky neboli ani nežné, ani metaforické a už vôbec nie ľahké.

Náš slávnostný galavečer sme nazvali takisto krehko a metaforicky … tak sme my… Pozornému čitateľovi neujde, že je v ňom zakódovaný odkaz na slávnu báseň Andreja Sládkoviča Marína. Neujde mu však ani jemný významový odtieň – tak sme my pracovali, tvorili, hľadali, mýlili sa, objavovali, vytvárali, podľahli, spolupracovali, provokovali, vysvetľovali, pomáhali, zamýšľali sa, odhaľovali, vytvárali, kreslili, stavali, sťahovali, utekali, prichádzali, bojovali, ponúkali, zotrvali. Tak sme my nositelia kontinuity a v tomto zmysle aj veľkej zodpovednosti. Je v tom niečo nadzmyslové, ak človek zažije s takou významnou inštitúciou, také významné jubileum.

Počas slávnostného galavečera prepojíme všetky tri súbory. S rovnakou mierou kreujú náš estetický svet a rovnakou mierou vytvárajú našu spoločenskú angažovanosť. A to nie je samozrejmosť.

Ukázalo sa, že SND je nositeľom zásadných tém v tejto spoločnosti. Práve programom k stému výročiu chceme upozorniť na to, aké sú a ako sa SND vpisovalo do povedomia divákov, i to, s akými problémami zápasilo a zápasí. Viac ako o chronológiu presných dejinných udalostí ide o obsah a myšlienky, ktoré tvoria istým spôsobom nehmotné kultúrne dedičstvo.

Ide o stretnutie s osobnosťami, ktoré tieto témy reprezentujú, či už v pozícii interpretov, hercov, tanečníkov, ale i skladateľov, autorov, dirigentov… Oslava výročia tak nie je iba formálny akt, ale možnosť súčasníkov vyjadriť úctu predchodcom, zakladateľom a vytrvalcom v tejto storočnej histórii. Slávnostný galavečer, to je možnosť opäť raz napĺňať misiu slovenského národného divadla a rozvíjať národnú kultúru vo vzťahu k domácemu i zahraničnému publiku.

Jednotlivé časti programu budú hovoriť o inštitúcii v tematických blokoch, v ktorých sa objavuje kontext historický, politický alebo estetický. Tento večer však nebude dotykom s chronológiou či dejinami SND a ani s enumeratívnosťou výkonov či inscenácií. Bude to snaha o porozumenie podstaty inštitúcie, ako je národné divadlo, vyslovenie hlasných úvah o zmysle a potrebe kultúry, rozmýšľanie nad československým konceptom vzniku, o odchodoch, sebakritikách, ale aj podľahnutiach ideológiám, o vymanení sa z nich, o prelomení múrov, o tvorivých dialógoch, o generáciách domácich i zahraničných interpretov.

V programe galavečera sa na operné árie a zbory budú napájať baletné a činoherné časti, v ktorých sa objavia priesečníky medzi tromi súbormi a zaznejú postoje i posolstvá. Na jednom mieste sa tak ocitne Biela nemoc operná i činoherná, spojenie Maríny v spoločnom čísle činohry i baletu alebo stretnutie baletných a činoherných Bratov Karamazovovcov. Dozvieme sa o divadelných riaditeľských trápeniach, spomenieme si na časy slovakštátu i normalizačné úniky, ponoríme sa do divadelných odchodov, aby sme v záverečnej apoteóze opätovne rozmýšľali nad zmyslom divadla v tejto spoločnosti. Nielen toho národného.

Na galavečere privítame osobnosti činohry ako Anna Javorková, Táňa Pauhofová, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Ján Gallovič, Oldo Hlaváček, Martin Huba, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Ľuboš Kostelný, Milan Ondrík, sólistov opery ako Eva Hornyáková, Ľubica Vargicová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš, ale i našich hosťujúcich operných sólistov Pavla Bršlíka, Dalibora Jenisa a Jozefa Benciho, sólistov baletu, ako sú Olga Chelpanova, Konstantin Korotkov, Artemyj Pyzhov, Luana Brunetti, Andrej Szabo, Klaudia Gorozdos, Glen Lambrecht, Adrian Szelle, Martin Kreml. Spoluúčinkujú členovia baletu, operný zbor a orchester pod taktovkou Dušana Štefánka. Vzácne sa pre galavečer zrodia pôvodné a originálne choreografie od Kristíny Borbélyovej.

Stretnutie interpretov všetkých troch súborov bude správou o porozumení dôležitých okamihov jednej inštitúcie, ktorú občas zastihla „nepriazeň historických osudov“. Aj teraz nás naša vlastná minulosť dokáže spojiť a prinúti nás rozmýšľať nad posolstvom otcov zakladateľov v čase, keď o slovenské divadlo nemal nikto záujem finančný, inštitucionálny a ani personálny. V obdobiach, keď sa zápasilo o dôstojné budovy SND, o dobrých riaditeľov i dobré divadlo. A napriek všetkým okolnostiam nikdy neprestalo hrať. Povýšilo diváka nad vlastné problémy i žabomyšie vojny a napĺňalo svoju misiu.

Vzájomná spolupráca troch súborov poskytuje aj na malej ploche pohľad na dialóg ako jedinú cestu možnej koexistencie tejto našej rôznorodej spoločnosti. Slovenské národné divadlo nie je len lokálne, ale je rovnako aj medzinárodné, slobodné a otvorené, stojace za ideou slobody, lebo príliš často chápalo a rozumelo, čo je nesloboda.

Slávnostný galavečer … tak sme my… v réžii Jozefa Dolinského ml., v scéne Milana Ferenčíka, v kostýmoch Dávida Janošeka, v dramaturgii Miriam Kičiňovej a Mareka Mokoša, pod technickým vedením Patrika Pačesa a Karola Jurického, s plnou podporou všetkých troch umeleckých prevádzok opery, činohry a baletu, si diváci budú môcť pozrieť v priamom prenose na RTVS.

Už teraz vieme, že genius loci SND tvorí vyše 9 300 mien, teda skutočných ľudí, ktorí za sto rokov pracovali v Slovenskom národnom divadle. Im patrí poďakovanie i myšlienka, že na akejkoľvek pozícii, ale spoluvytvárali značku a ideu SND.

Galavečer bude z historickej budovy SND vysielať RTVS o 20.30 hod. na Jednotke.

Miriam Kičiňová, lektorka dramaturgie Činohry SND