Pobrežie síce predstavuje hranicu, no to ešte neznamená, že bezpečnú. Na brehu rieky sa potuluje akési bezmenné „My“ – zvedavec a mních, jasnovidecky pozoruje prízraky minulosti: plávajú riekou i pozdĺžnej nej, vsakujú do naplavených nánosov alebo popraskaných betónových stien opustenej lodenice. K duchom sa pridávajú muži, ktorí sa tu stretávajú, aby mali sex, ako napríklad Dan a Christopher. „My“ načúvajú, šepkajú, kričia, sú svedkami a ich príbeh sa prelína s rozprávaním lekára, ktorého spálené knihy stále plávajú na hladine ako tlejúci popol, s prípadom umelkyne, ktorá našla slobodu pri páde z 34. poschodia, a s príbehom architekta, ktorý rozrezáva opustené budovy a nenachádza pokoj. V hre sa prelínajú príbehy miznúcich a navrátivších sa tiel. Tiel, ktoré hľadali slobodu a spojenie, pričom hľadajú stále, trčiac ústami sotva centimeter nad hladinou. Môže byť vytratenie sa, zabúdanie, formou spojenia? Podľa slov jej autora Mazluma Nergiza: „Hra sleduje obdobie od Weimarskej republiky až po krízu AIDS konca 80. a 90. rokov 20. storočia z perspektívy plynúcej vody. Pritom prepája zdanlivo nesúvisiace životné príbehy skutočných ľudí a udalostí. Tieto príbehy však spája mnohovrstevnatá sila, ktorá sa stáva čoraz jasnejšou: Násilie. Epochy, prevraty, zlomové momenty a súvislosti sa vzájomne prelievajú ako riečne toky. Am Fluss/Pri rieke je o stálej prítomnosti histórie v našej prítomnosti.“

Inscenáciu pripravujeme ako koprodukciu so Schauspielhaus Wien v réžii renomovanej nemeckej režisérky Christiane Pohle. Symbolicky tak prepojíme dve najbližšie hlavné mestá na Zemi ležiace na brehoch tej istej rieky.